Adaptačný syndróm

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Adaptačný syndróm je komplexná fyziologická reakcia organizmu na stres. Má tri základné fázy:

  • poplachová fáza - po krátkej šokovej fáze s poklesom krvného tlaku a centralizáciou obehu nastáva mobilizácia organizmu s rýchlou hormonálnou odpoveďou cestou ACTH → glukokortikoidy (kortizol), ktorého cieľom je pripraviť organizmus na záťaž (napr. zvýšením hladinu glukózy v krvi)
  • obranná fáza - pokračuje aktivácia neuroendokrinného a imunitného systému
  • fáza vyčerpania - kompenzačné mechanizmy vyčerpali svoje rezervy

Jednotlivé fázy sa aktivujú v rôznej intenzite a nemusia prebehnúť všetky, najmä ak stresový podnet pominie alebo je dostatočne kompenzovaný. Stupeň ich aktivácie závisí nielen na charaktere a sile stresového podnetu, ale i na samotnom jedincovi. V prípade, že adaptácia nie je dostatočná, jedinec je oslabený alebo stresový faktor príliš silný či dlhodobo pôsobiaci, môže prejsť do niektorej formy adaptačnej poruchy.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]