Adhortácia k vladárom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Adhortácia k vladárom[1] (iné názvy: Napomenutie k vladárom[2], Napomenutie vladárom[3], Anonymná homília[4]) je homiletická skladba veľkomoravského pôvodu, ktorej autor je s najväčšou pravdepodobnosťou Metod.[5] Ide o jeden z najdôležitejších textov cyrilo-metodskej misie[6], hoci spočiatku bol známy len filológom[7].

Rukopis a identifikácia textu[upraviť | upraviť zdroj]

Napomenutie k vladárom sa nachádza v rukopisnom (v hlaholike) kódexe Glagolita Clozianus.[8] Pochádza z 11. storočia, z chorvátskeho prostredia.[3] Právne termíny v tejto homílii sú rovnaké ako v Zakon sudnyj ljudem a teda Metod naň nadväzuje.[4] Aj v Živote Metodovom (11. kapitola) sa vyskytujú otázky, aké rieši Napomenutie - manželstvo medzi príbuznými.[8]

Obsah a určenie Napomenutia[upraviť | upraviť zdroj]

Napomenutie obsahuje tri myšlienky: „vladár má súdiť iba pri dostatku spoľahlivých dôkazov, nemá dopustiť sobáš medzi krstným otcom a matkou krsňaťa, prípadne krstnou dcérou, a napokon má dbať o nerozlučnosť manželstva.“[2]

Adhortácia k vladárom je určená sudcom a kniežatám,[5] možno priamo Svätoplukovi[6]. Vychádza zo súdobej spoločenskej situácie a kladie dôraz na upevnenie morálky veľkomoravskej spoločnosti.[9] Je možné, že okrem vyššej spoločnosti mala i širšiu územnú a spoločenskú platnosť.[3]

Súvislosť so zákonníkom Zakon sudnyj ljudem predstavuje napríklad skutočnosť, že spomína kniežacie súdy nad laikami.[7]

Text dokazuje, že staroslovienčina bola jazyk štátnej administratívy a súdnictva[2] a predstavuje komentár (v rečníckej podobne) pre Zakon sudnyj ljudem[6].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. staroslovienska literatúra a hudba. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok V. R – Š. Bratislava : Veda, 1981. 792 s. S. 590.
  2. a b c ŠMATLÁK, Stanislav, a kol. Slovensko. 1. vyd. Zväzok 4 Kultúra, 1. časť. Bratislava : Obzor, 1979. 992 s. S. 137.
  3. a b c Pramene k dejinám Veľkej Moravy. Ed. Peter Ratkoš. 2. opr. a rozš. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1968. 532 s. (Odkazy našej minulosti; zv. 4.) S. 255 – 258.
  4. a b STANISLAV, Ján. Starosloviensky jazyk. 1. vyd. Zväzok 1 : Veľká Morava a Panónia. Kultúrny jazyk a písomníctvo. Konštantín Filozof, Metod a Kliment sloviensky. Fonetika. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1978. 371 s. S. 210.
  5. a b Magnae Moraviae fontes historici. Ed. Lubomír Emil Havlík et al. Vyd. 1. Zväzok III Diplomata, epistolae, textus historici varii. Brno : Universita J. E. Purkyně, 1969. 470 s. (Spisy University J. E. Purkyně v Brně. Filosofická fakulta; zv. 134.) S. 199 – 204.
  6. a b c MĚŘÍNSKÝ, Zdeněk. České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu. 1. vyd. Zväzok II. Praha : Libri, 2006. 967 s. ISBN 80-7277-105-1. Kapitola Homilie Vladykam zemlę božie slovo velitъ, s. 496 – 498.
  7. a b VAŠICA, Josef. Literární památky epochy velkomoravské 863 – 885. Praha : Lidová demokracie, 1966. 287 s. S. 70 – 73.
  8. a b DVORNÍK, František. Byzantské misie u Slovanů. Preklad Vladimír Vavřínek. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 1970. 393 s. (Historica.) S. 190.
  9. AVENARIUS, Alexander. Byzantská kultúra v slovanskom prostredí v 6. – 12. storočí : k problému recepcie a transformácie. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1992. 280 s. ISBN 80-224-0359-8. S. 94.

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]