Admirál Kuznecov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Admirál flotily Sovietskeho zväzu Kuznecov
Kusnzov2.jpg
Адмирал флота Советского Союза Кузнецов
Základná charakteristika
Štát Rusko Rusko
Druh Lietadlový krížnik
Staviteľ Mykolajiv
Začiatok výstavby 22. február 1983
Dátum spustenia na vodu 5. december 1985
Dátum prevzatia námorníctvom 19. november 1991
Dĺžka 302,3 m
Šírka 71 m
Ponor 9,1 m
Štandardný výtlak 43 000 ton
Bojový výtlak 55 000 ton
Posádka 1 993
Pancierovanie a výzbroj
Hlavná výzbroj 12 × protilodná raketa P-700 Granit
protiponorkový raketový systém RBU-12000 UDAV-1 (60 rakiet)
Protilietadlová výzbroj na blízke ciele:
8 × AK-630 (6×30 mm, 6 000 nábojov/min/stojan, 24 000 nábojov)
8 × 3K87 Kortik (každý 2 × 30 mm rotačný 6-hlavňový kanón a 32 protilietadlových striel 9M311)
na vzdialené ciele:
18 × osembunkový raketový systém 3K95 Kinžal (spolu 192 rakiet zem-vzduch; 1 raketa za 3 sekundy)
Lietadlá x Suchoj Su-25
Suchoj Su-33
Kamov Ka-27
Pohon a pohyb
Pohon Parné turbíny, 8 turbo-tlakových kotlov, 4 hriadele, 200000 ks
2 × 50 000 ks turbína
9 × 2011 ks turbogenerátor
6 × 2011 ks naftový generátor
4 lodné skrutky
Palivo mazut
9918,5 ton
Maximálna rýchlosť 32 uzlov
Maximálny dosah 8500 námorných míľ (18 u.)

Admirál flotily Sovietskeho zväzu Kuznecov (rus. Тяжёлый авианесущий крейсер «Адмирал флота Советского Союза Кузнецов») je ťažký lietadlový krížnik (čo sa dá pokladať za ekvivalent lietadlových lodí) ruských námorných síl rovnako nazvanej triedy.

V súčasnosti je jedinou ruskou lietadlovou loďou. Druhá loď rovnakej triedy, Varjag, bola po rozpade Sovietskeho zväzu nedostavaná a bola predaná v aukcii Číne, pričom sa z nej malo stať kasíno. Napriek tomu, že v predajnej zmluve bola podmienka, že sa z nej nemôže stať bojové plavidlo, v septembri 2012 bol Varjag odovzdaný do prevádzky a stal sa vlajkovou loďou Námorníctva ČĽR.

Meno loď dostala podľa ruského admirála Nikolaja Gerasimoviča Kuznecovova. Loď niesla dosiaľ viacero mien. Najprv to bola „Riga“, neskôr „Leonid Brežnev“, potom „Tbilisi“ a od roku 2000 nesie dnešný názov.

Loď začali stavať 22. februára 1983 v lodenici v Mykolajive. Celú stavbu ale spomalil nedostatok financií. Na vodu ju spustili 5. decembra 1985 a do výzbroje ju začlenili 21. januára 1991, no úplne bola dokončená až v roku 1995.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]