Adolf Butenandt

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Adolf Friedrich Johann Butenandt
nemecký chemik

Narodenie 24. marec 1903
Lehe, dnes Bremerhaven, Nemecko
Úmrtie 18. január 1995 (91 rokov)
Mníchov, Nemecko
Nositeľ Nobelovej ceny

Adolf Friedrich Johann Butenandt (* 24. marec 1903 – † 18. január 1995) bol nemecký biochemik. V roku 1939 získal spolu s Lavoslavom Ružičkom Nobelovu cenu za chémiu. Pôvodne bol Butenandt prinútený nemeckou vládou cenu odmietnuť, ale v roku 1949 cenu nakoniec prijal.[1]

Svoje štúdium začal na Univerzite v Marburgu. V roku 1927 získal PhD titul na Univerzite v Göttingene pod venením nositeľa Nobelovej ceny Adolfa Windausa.

Na radu Adolfa Windausa a Waltera Schöllera začal pracovať na hormónoch vyextrahovaných z vaječníkov. Tento výskum viedol ku objaveniu estrónu a iných hlavných ženských pohlavných hormónov, ktoré získal z niekoľko tisíc litrov moču.[2][3]

V roku 1931 sa stal prednášajúcim na Univerzite v Göttingene. Po dvoch rokoch sa stal profesorom na Technickej univerzite v Gdansku [4], a v 1936 po návšteve USA prijal miesto riaditeľa Inštitútu Kaiser Wilhelma pre biochémiu (neskôr premenovaný na Max Planck Inštitút pre biochémiu) v Berlíne.[5] 1. mája 1936 sa Butenandtat pridal ku NSDAP (člen 3716562). Ako riaditeľ sa musel venovať programom ktoré boli označované ako kriegswichtig (dôležité pre vojnu). Preto, niektoré jeho výskumy boli späté s vojenskými projektami, ako zlepšenie využitia kyslíka pre vysoko letiacich pilotov bombardérov. Zainteresovanosť s nacistickým režimom a výskum na ktorom pracoval viedol ku jeho kritike a po jeho smrti ku diskusii o jeho politickej orientácii počas nacistickej éry ktorá doteraz nieje uzavretá.[6] V roku 1945 sa inštitút premiestnil do Tübingenu kde Butenandt nadalej pôsobil ako profesor.

Butenandt objavil estradiol (1929), androsterón (1931), progesterón (1934) a feromón Bombykol (1959), ktorý vylučujú samičky priadky morušovej.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. NobelPrize.org
  2. A. Butenandt (1929). "Über „Progynon“ ein krystallisiertes weibliches Sexualhormon". Naturwissenschaften 17 (45): 78–92. DOI:10.1007/BF01506919.
  3. A. Butenandt (1931). "Über die chemische Untersuchung der Sexualhormone". Zeitschrift für Angewandte Chemie 44 (46): 905–98. DOI:10.1002/ange.19310444602.
  4. Romuald Piosik (2003). "Adolf Butenandt und sein Wirken an der Technischen Hochschule Danzig". CHEMKON 10 (3): 135–138. DOI:10.1002/ckon.200390038.
  5. Lothar Mertens (2003). "Nur Zweite Wahl oder Die Berufung Adolf Butenandts zum Direktor des KWI für Biochemie". Berichte zur Wissenschafts-Geschichte 26 (3): 213–222. DOI:10.1002/bewi.200390058.
  6. Achim Trunk (2006). "Biochemistry in Wartime: The Life and Lessons of Adolf Butenandt, 1936–1946". Minerva 44 (3): 285–306. DOI:10.1007/s11024-006-9002-2.
  • Peter Karlson (1995). "Adolf Butenandt (1903–1995)". Nature 373: 660. DOI:10.1038/373660b0.
  • Muhammad Akhtar; Monika E. Akhtar (1998). "Adolf Friedrich Johann Butenandt. 24 March 1903-18 January 1995". Biographical Memoirs of Fellows of the Royal Society 44: 78–92. DOI:10.1098/rsbm.1998.0006.
  • Lothar Jaenicke (1995). "Adolf Butenandt: 24. 3. 1903 - 18. 1. 1995". Chemie in unserer Zeit 29 (3): 163–165. DOI:10.1002/ciuz.19950290313.
  • Angelika Ebbinghaus, Karl-Heinz Roth (2002). "Von der Rockefeller Foundation zur Kaiser-Wilhelm/Max-Planck-Gesellschaft: Adolf Butenandt als Biochemiker und Wissenschaftspolitiker des 20. Jahrhunderts". Zeitschrift für Geschichtswissenschaft 50 (5): 389–418.
  • Schieder, Wolfgang (2004). Adolf Butenandt und die Kaiser-Wilhelm-Gesellschaft - Wissenschaft, Industrie und Politik im "Dritten Reich". Göttingen: Wallstein-Verlag, 450. ISBN 3-89244-752-7.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]