Advanced Crew Transportation System

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Advanced Crew Transportation System skratka ACTS (doslova Pokročilý prostriedok na prepravu posádky) je pracovný názov pre štúdiu novej pilotovanej kozmickej lode, ktorú má v rokoch 2006 – 2008 spoločne vypracovať Európska kozmická agentúra s Ruskou kozmickou agentúrou.[1] Japonská kozmická agentúra JAXA vyjadrila predbežný záujem o pripojenie sa k projektu, ak bude účasť ESA istá. ACTS by mala mať modulárny design známy z ruských Sojuzov a umožňovať pilotované lety (3 – 4 člennej posádky) nielen na LEO ale aj k Mesiacu alebo iným objektom Slnečnej sústavy. Projekt je istou konkurenciou amerického Crew Exploration Vehicle, ku ktorému neboli medzinárodní partneri prizvaní, ale zároveň by umožnil nezávislý prístup na ISS a k pilotovaným lunárnym misiám. Ak bude projekt v roku 2008 schválený ministerskou konferenciou členských štátov ESA a ostatnými partnermi, prvý ACTS by mohol štartovať v rokoch 2012 – 2014.

Štruktúra ACTS[upraviť | upraviť zdroj]

Na rozdiel od amerického projektu Crew Exploration Vehicle, ktorý bude mať pravdepodobne len dve sekcie (prístrojovú a obytnú, ktorá bude slúžiť tiež ako návratový modul), ACTS má mať podobne ako osvedčené ruské Sojuzy sekcie tri: prístrojovú, obytnú a návratovú. Tým sa znížia nároky na obytnú sekciu (nebude musieť byť schopná návratu do atmosféry) a tým aj hmotnosť celej lode. Zároveň sa pre prístrojovú a obytnú sekciu budú môcť využiť technológie vyvinuté v ESA pre automatickú loď ATV alebo vesmírne laboratótium Columbus.[2]

Lunárne pilotované misie[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom k faktu, že pre štarty ACTS by sa mali využívať existujúce nosiče, ktoré sú k dispozícii ESA a v Rusku, hmotnosť celého systému je pomerne obmedzená. K cestám na nízku obežnú dráhu by mala byť dostatočná (t. j. ACTS by malo dostatok paliva na dosiahnutie napr. ISS), ale už vôbec nie pre misie na Mesiac. Tento problém by sa mal riešiť podobne ako u navrhovaného systému CEV, teda vynesením dodatočného pohonného stupňa inou raketou a spojenie oboch na obežnej dráhe.[3] Prípadný pristávací modul by potom mohol byť automaticky navedený podobnou procedúrou na dráhu okolo Mesiaca, kde by sa s ním ACTS spojila – táto stratégia by umožnila flexibilitu využívaných lunárnych modulov.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Planetary News: Európa a Rusko spojili sily pre štúdiu Advanced Crew Transportation System
  2. Flight Global: Kliper dropped for lunar capsule
  3. ESA: Potenciálna spolupráca ESA a Ruska na Advanced Crew Transportation System (pdf)