Afázia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Afázia (z gr. αφασíα – „bez reči”; neodborne aj strata reči) je porucha pojmového myslenia a s ním spojenej vnútornej reči, spôsobená poškodením určitých oblastí mozgovej kôry. Prejavuje sa poruchou schopnosti vyjadrovať sa rečou, písmom, prípadne inými znakmi (expresívna afázia) alebo poruchou schopnosti porozumieť významu vnímaných znakov, slov (perceptívna afázia). Pri motorickej afázii chorý nedokáže tvoriť normálne slová (agramatizmus).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.