Aglauros (dcéra Kekropa)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Aglauros, jej sestry a boh Hermes, autor:Jean-Baptiste Marie Pierre (1714–1789)

Aglauros alebo Agraulos (starogr. Ἄγλαυρος, ἌγραυλοςAglauros, Agraulos, lat. Aglauros, Agraulos) je v gréckej mytológii dcéra aténskeho kráľa Kekropa I. a jeho manželky Aglaury.[1][2]

Aglauros a jej sestry Pandrosos a Hersé sa stali kňažkami aténskeho chrámu zasväteného bohyni Aténe.

Keď sa potom bohyňa Aténa ujala malého Erichthonia, syna boha Héfaista, odniesla ho v uzavretom koši do svojej svätyne na aténsku Akropolu, kde ho potom dala strážiť dvom hadom[3][4]a Aglaure aj jej sestrám prikázala, aby kôš v žiadnom prípade neotvárali.[3][2]

Sestry však boli veľmi zvedavé a len striehli na vhodnú príležitosť, aby mohli do koša nazrieť. Táto príležitosť sa im naskytla, keď bohyňa Aténa odišla na Pallénu, aby odtiaľ prieniesla vrch, ktorý mal slúžiť na lepšiu ochranu Akropole.[4]Nanešťastie ich ale pri otváraní koša spozorovala vrana, ktorá to ihneď Aténe oznámila.[3] Aténa sa veľmi nahnevala a aby sa čo najrýchlejšie vrátila, pustila vrch a ponáhľala sa do svojej svätyne. Keď ju sestry uvideli, zo strachu pred jej pomstou skočili z Akropole do priepasti.[2][4][5]

Podľa antického autora Apollodora z Atén, Aglauros a boh Ares boli rodičmi dcéry Alkippy. Keď chcel potom Aglauru znásilniť Halirrhothios, syn boha Poseidóna, Ares ju ochránil a Halirrhothia na mieste zabil.[2]Za túto vraždu ho bohovia predvolali pred súd Areopagos, kde ho po súdnom procese omilostili.[2]

V starovekých Aténach bohovi Areovi zasvätili pahorok Areopagos, kde mal potom sídlo najvyšší súd Areopág.[6][7]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 1,2,6.
  2. a b c d e Apollodoros, Bibliotheca, 3,14,2.
  3. a b c Ovidius, Metamorphoses, 2,542.
  4. a b c Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. ISBN 66-048-80. S. 130.
  5. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 1,18,2.
  6. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. ISBN 66-048-80. S. 64.
  7. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 1,28,5.