Aglonská bazilika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Fasáda aglonskej baziliky

Aglonská bazilika (rus. Аглонская базилика, lot. Aglonas bazilika) je kostol rímskokatolíckej diecézy Rezekne - Aglona a významným pútnickým miestom lotyšských rímskych katolíkov. Nachádza sa 40 kilometrov od mesta Daugavpils a 250 kilometrov od hlavného mesta Riga.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na baziliku v Aglone
Interiér chrámu s ikonou Matky Božej

Postavená bola dominikánmi z mesta Vilnius na mieste staršieho dominikánskeho kostola v rokoch 17681789 v barokovom architektonickom štýle. Bola založená aj vďaka ochrane mocného šľachtického rodu Chostowických, ktorý podporoval dominikánov v Aglone. Po pripojení k Ruskému impériu narážajú dominikáni v prevažne pravoslávnom Rusku na problémy a v roku 1863 vláda zakázala vstupovať záujemcom do dominikánskeho rádu. Po vyhlásení nezávislosti Lotyšska bol v roku 1920 v chráme vysvätený prvý lotyšský biskup. V roku 1980 získal kostol titul basilica minor. 9. septembra 1993 navštívil toto miesto pápež Ján Pavol II., ktorý tu odslúžil omšu pre 380 000 veriacich.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]