Agostino Casaroli

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Agostino Casaroli
kardinál Svätej rímskej cirkvi
emeritný štátny sekretár
Agostino Casaroli
Erb Agostino Casaroli
Pro fide et justitia
Štát pôsobenia Vatikán Vatikán
Biografické údaje
Narodenie 24. november 1914
Castel San Giovanni, Taliansko
Úmrtie 9. jún 1998 (83 rokov)
Svätenia
Cirkev rímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka 27. máj 1937 (22 rokov)
Biskup
Menovanie 4. júl 1967
Pavol VI.
Konsekrácia 16. júl 1967 (52 rokov)
Vatikán
Svätiteľ Pavol VI.
262. pápež
Spolusvätitelia Augusto Gianfranceschi
Jacques-Paul Martin
Kardinál
Menovanie 30. jún 1979 (64 rokov)
Ján Pavol II.
Stupeň kardinál-biskup
Titulárny kostol Porto e Santa Rufina
Odkazy
Agostino Casaroli na catholic-hierarchy.org ang.
Spolupracuj na Commons Agostino Casaroli
Portal.svg Biografický portál

Agostino kardinál Casaroli (* 24. november 1914, Castel San Giovanni, Taliansko — † 9. jún 1998, Rím) bol taliansky rímskokatolícky arcibiskup a kardinál, diplomat a štátny sekretár (1979 – 1990) Vatikánu.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v chudobnej rodine v Castel San Giovanni (Piacenza). 27. mája 1937 bol vysvätený na kňaza.[1] Pokračoval ďalej v štúdiu na Pápežskej diplomatickej akadémii. V roku 1939 získal doktorát kánonického práva. V rokoch 1940 – 1961 pôsobil ako úradník na Štátnom sekretariáte. Ján XXIII. ho v roku 1961 menoval za námestníka tajomníka Kongregácie pre mimoriadne cirkevné záležitosti. Postupne sa stal vedúcou osobnosťou vatikánskej diplomacie, viedol rokovania Vatikánu s mnohými štátmi a bol hlavným spoluarchitektom politiky pápežov Jána XXIII., Pavla VI. a Jána Pavla II. voči štátom východného bloku. 4. júla 1967 bol vymenovaný za sekretára Kongregácie pre mimoriadne cirkevné záležitosti. 16. júla ho Pavol VI. vysvätil na biskupa a v roku 1979 ho Ján Pavol II. vymenoval za kardinála a štátneho sekretára.

Kardinál Casaroli bol hlavným svätiteľom troch slovenských biskupov (Július Gábriš, Jozef Feranec a Ján Pásztor) v roku 1972 v Nitre. Bola to prvá úradne povolená biskupská vysviacka od roku 1949, pričom v tom čase nebol na Slovensku ani jeden verejne pôsobiaci biskup. Pamätná bola jeho návšteva ČSSR v roku 1985 a jeho účasť na národnej púti na Velehrade, z ktorej sa stala veľká manifestácia proti cirkevnej politike vtedajšieho Česko-Slovenska a za pápeža a jednotu cirkvi.

1. decembra 1990 rezignoval z dôvodu veku na všetky úrady. Zomrel 9. júna 1998 v Ríme.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. David M. Cheney. www.catholic-hierarchy.org [online]. REV. 2012-11-24, [cit. 2013-01-04]. Kapitola Agostino Cardinal Casaroli †. (ang.)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Agostino Casaroli na českej Wikipédii.

Tituly a funkcie v Rímskokatolíckej cirkvi
Predchodca
Jean-Marie Villot
Kardinál štátny sekretár
1979 – 1990
Nástupca
Angelo Sodano