Agresia (psychológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Agresia (z lat. aggressio = výpad, útok) je konanie, ktorým sa prejavuje úsilie voči niektorému objektu alebo nepriateľstvo a útočnosť s výrazným zámerom ublížiť.

Agresívny seržant

V psychoanalytickom poňatí je agresívne konanie jedna z bežných reakcií na frustráciu. Rozoznávame štyri stupne agresie:

  • 1. navonok sa neprejaví, kôrpvo je konanie zvládnuté (niekedy zčervenanie alebo zblednutie, zatnutie zubov);
  • 2. prejaví sa slovne nadávkami alebo kliatím;
  • 3. prejavy deštrukcie alebo rozbíjania predmetov;
  • 4. prejavy fyzického násilia (i zabitia).

Agresia je jeden zo spôsobov vyrovnávania sa s náročnou životnou situáciou.

Agresia sa používa na čelné odstránenie prekážok, ak je uspešná, má sklon sa opakovať; spolu s vývojom spoločnosti dochádza k posunu od mužnosti fyzickej, k statočnosti morálnej; vzťah medzi normou a patológiou nie je jednoduchý, často však platí, že kto nedokáže agresivitu prejaviť (sociálne viac či menej prijateľným spôsobom), je viac ohrozený možnosťami psychosomatických ťažkostí.

K najčastejším agresívnym technikám patrí: presunutie agresie z jednej osoby na inú alebo na vec (šikany, rozbíjanie vecí v internátoch; pozri aj obetný baránok), taktiež presunutie agresie na vlastnú osobu u osobností s silne vyvinutými pocitmi viny; ďalej egocentrickosť, projekcia, introjekcia, identifikácia, kompenzácia, racionalizácia, sublimácia, kanalizácia, trestanie seba samého.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.