Ahoj

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O pozdrave pozri ahoj (pozdrav)
Oblasť Ahoj. V strede Sliačska, vľavo začiatok Krahulčej, vpravo za borovicami objekt Mestskej časti Bratislava-Nové Mesto, v ktorom kedysi sídlilo Ľudové konzervatórium, a cesta smerujúca na Otonelskú a dolnú časť Lopeníckej. Na obzore bratislavský Lesopark Malé Karpaty

Ahoj je oblasť[1] v Bratislave – v jej mestskej časti Bratislava-Nové Mesto v okrese Bratislava III, ktorá je zastavaná trvalo osídlenými rodinnými domami a sezónne obývanými chatami a záhradnými chatkami. V rámci mestskej časti leží v katastrálnom území Nové Mesto, v jeho urbanistickom obvode Briežky, ktorý tvorí s urbanistickým obvodom Nad Bielym Krížom rovnomennú mestskú štvrť. Čiastočne leží aj na území mestskej časti Lesopark Malé Karpaty, jej urbanistického obvodu Kamzík.
Ahoj je situovaný neďaleko od Kraft Foods Slovakia, a. s. (bývalý podnik Figaro), v smere na Kamzík, na severozápade miestnej časti Briežky. Je to vinohradnícka oblasť umiestnená v prekrásnom prírodnom prostredí južných svahov a údolí bratislavského Lesoparku Malé Karpaty, z ktorej sa dnes stáva aj štvrť luxusných domov.
Ahoj je od juhu prístupný zo Sliačskej ulice, ktorá začína ako kolmá prípojka Račianskej ulice (smerujúcej od Račianskeho Mýta do bratislavskej mestskej časti Rača) a stúpa prechádzajúc cez Ahoj vysoko do svahov Malých Karpát. Na Ahoj smeruje od juhu (sprava) aj Otonelská ulica. S Kramármi je Ahoj prepojený Krahulčou ulicou, ktorá je ľavou odbočkou od Sliačskej.
Niekedy sa používa aj spoločný názov Ahoj-Briežky, ktorý zahŕňa i miestnu časť Briežky (pôvodne vinohradnícky záhon), nachádzajúcu sa po pravej strane Sliačskej v smere na Kamzík približne medzi Študentským domovom Mladá garda a oblasťou Ahoj.[1]

Pôvodný Ahoj[upraviť | upraviť zdroj]

Ahoj bol pôvodne vinohradnícky záhon s názvom Rössler (1405[2]), neskôr i lesný záhon (1644) s kameňolomom (1492) s názvom Rösslerov lom a so záhradami (1560), s ťažbou dreva v lesoch (1639), aj s lúkami (1842). Od roku 1945 sa nazýva Ahoj.[2] Časom na Ahoji pribúdala aj rozptýlená individuálna chatová a domová zástavba a dnes je už pomerne zastavaný rodinnými domami, chatami a záhradkárskymi chatkami.

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Lokalita získala svoje zvláštne meno vďaka skautom, ktorí sem chodievali v období prvej republiky. Medzi sebou sa zdravili vtedy nezvyčajným pozdravom „ahoj“.[1]

Dolná časť Lopeníckej, najužšej ulice na Ahoji

Lokalizácia, prostredie a charakter osídlenia[upraviť | upraviť zdroj]

Osídlená časť Ahoja sa rozkladá po oboch stranách Sliačskej a Lopeníckej – na severozápade miestnej časti Briežky, od ktorých Ahoj oddeľujú vinohrady Roľníckeho družstva Vinohrady a záhrady.
Sliačska, ktorá sa začína na Račianskej a podchádza viadukt so železničnou traťou smerujúcu z Bratislavy hlavnej stanice k zastávke Vinohrady-Bratislava a k Železničnej stanici Bratislava-Nové Mesto, je vyložená kamennou dlažbou (mačkami) až po Oblastnú správu diaľkových káblov na Ahoji.
Obývanú zástavbu oblasti Ahoj tvoria najmä rodinné domy, z ktorých viaceré vyrástli prestavbou chát, resp. ako nová výstavba v ostatných dvadsiatich rokoch (po zmene Územného plánu hl. m. SR Bratislava v roku 1990 a následných zmenách a doplnkoch).

Prameň v bratislavskom Lesoparku Malé Karpaty pri konci cesty, ktorá pokračuje ako predĺženie Sliačskej

Nad osídlenou časťou Ahoja sa na Sliačsku priamo napája spevnená cesta smerujúca hore údolím do svahov bratislavského lesoparku. Po jej pravej strane je v údolí záhradkárska chatová oblasť s chatami a chatkami, po ľavej strane les. Naľavo od konca cesty je v lese prameň, ktorý využívajú turisti ako zdroj pitnej vody.
Údolím preteká po pravej strane najvyššie umiestnenej časti Sliačskej neveľký potok Ahoj, ktorý zbiera aj vodu zo spravidla vyschnutých potokov či vymytých roklín napĺňaných v časoch dažďov. Potok prechádza cez záhrady a popri dolnej časti Lopeníckej smeruje pod osídlenú časťou Ahoja a tam severojužným smerom steká popri Otonelskej k železničnej trati a podchodom popod ňu na sídlisko pod Briežkami, kde je zvedený cez odkalovaciu čističku do podzemného potrubia verejnej kanalizácie odvádzajúcej vody potoka do Malého Dunaja.[3]
Na severovýchode od Ahoja sa nachádza rozvetvená ulica Briežky.[4] so záhradami a chatkami.
Od Koliby Ahoj oddeľuje lesopark, od Kramárov vinohrady, záhrady a lesopark.
V oblasti Briežkov a Ahoja sa podľa Územného plánu hlavného mesta SR Bratislava a Územného plánu zóny Koliba-Briežky ráta so zastavaním parciel na území vinohradov a záhrad v oblasti ulíc Sliačska, Krahulčia a Lopenícka málopodlažnou bytovou zástavbou, ako aj s vybudovaním inžinierskych sietí.[5].[6]

Služby a občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]

V oblasti Ahoj nejestvuje prakticky žiadna občianska vybavenosť. Jediné potraviny na Lopeníckej (pri konečnej zastávke MHD) po roku 1990 zanikli, neskôr ich nahradili súkromné potraviny v rodinnom dome v strede Lopeníckej. Obyvatelia sa zásobujú najmä z obchodov v polyfunkčných obytných panelových domoch na ľavej strane Račianskej, v Obchodnom dome Slimák, Polus City Center na Vajnorskej, resp. v pobočke obchodného reťazca Lidl na Račianskej. Obyvatelia osídlenej časti Ahoja majú desiatky rokov trvajúce problémy aj s pitnou vodou, pretože spodné vody sú zdravotne závadné v dôsledku ich kontaminácie hnojivami v záhradkárskej oblasti nad Ahojom, resp. žumpami v osídlenej časti, keďže oblasť nemá vybudovanú kanalizáciu. Problémy sú aj s vykurovaním rodinných domov, keďže oblasť nie je ani plynofikovaná. Otázkami inžinierskych sietí v oblasti Briežkov sa zaoberá Územný plán zóny Koliba-Briežky, v súvislosti s jeho realizáciou by sa mali problémy postupne riešiť (vodojem, splašková kanalizácia.[7])
Na Ahoji je jeden objekt občianskej vybavenosti (patriaci mestskej časti Bratislava Nové Mesto), v ktorom pôvodne sídlilo Ľudové konzervatórium a neskôr stanica mestskej polície Bratislava-Nové Mesto. Na pravej strane Sliačskej (pred jej koncom) je situovaná Oblastná správa diaľkových káblov.
Oblasť Ahoj je súčasťou farnosti prislúchajúcej rímskokatolíckemu Kostolu Kráľovnej rodiny na sídlisku pod Briežkami na Teplickej ulici (postavenom roku 1999), ktorý má aj priľahlé pastoračné centrum.
Jediné spojenie mestskej hromadnej dopravy na Ahoj zabezpečuje autobusová doprava (linka č. 151), ktorá chodí od OD Slimák na Kukučínovej k Poliklinike na Tehelnej, odkiaľ sa vracia naspäť po Kukučínovej a z nej odbočuje v smere na Pioniersku cez železničné priecestie (trať zo ŽS Filiálka na ŽS Predmestie), ďalej smeruje po Račianskej, odbočuje na Sliačsku, so zastávkou na Briežkoch, pri Krahulčej a konečnú má na Ahoji – na Lopeníckej. Autobus MHD prichádza na Ahoj cez pracovné dni približne každú pol hodinu, cez víkendy nechodí vôbec.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Územie MČ BNM. In: PHSR MČ Bratislava-Nové Mesto na roky 2007 – 2013.
  2. a b “Rok existencie najstaršej zachovanej písomnosti.“ (Detto aj ďalej.) In: HORVÁTH, V.: Bratislavský topografický lexikón, 1990, s. 10.
  3. Riešenie územného plánu. 13.3. Vodné toky a plochy, 13.3.1 Súčasný stav, časť B – s. 213. In: Územný plán hl. m. SR Bratislava, 2007.
  4. Bratislava. Okolie Bratislavy. Vízovice: Shocart, 2009.
  5. Všeobecne záväzné nariadenie mestskej časti Bratislava-Nové Mesto č. 4/2000, 2002.
  6. Územný plán hl. m. SR Bratislava, 2007.
  7. Riešenie územného plánu. 4.4.3 Severovýchodný rozvojový smer. Technická infraštruktúra, časť B – s. 62. In: Územný plán hl. m. SR Bratislava, 2007.

Zdroje – literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • HORVÁTH, Vladimír: Bratislavský topografický lexikón. Bratislava: Tatran, 1990. 498 s. ISBN 80-222-0229-0.
  • Územie MČ BNM [online]. In: Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Mestskej časti Bratislava-Nové Mesto na roky 2007 – 2013 [cit. 27. 2. 2010]. Dostupné na internete: [1].
  • Územný plán hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava. Bratislava, 2007. In: Bratislava (oficiálna stránka) [cit. 27. 2. 2010]. In: Dostupné na internete: [2].
  • Všeobecne záväzné nariadenie mestskej časti Bratislava-Nové Mesto č. 4/2000 zo dňa 11. 4. 2000 o záväzných častiach územného plánu obytnej zóny Koliba–Briežky [online]. In: Mestská časť Bratislava-Nové Mesto, 2002 [cit. 27. 2. 2010]. Dostupné na internete: [3].

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]