Aikido

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Cvičenie aikido
Znak pre Aikido

Aikido (合気道, Aikidó) je jedným z najmladších japonských bojových umení. Je syntézou pôvodných bojových umení (aiki jutsu, ju jutsu, ken jutsu, daito ryu, yagyu, a mnoho ďalších), z ktorých boli vynechané pôvodné smrtiace prvky. Je typické najmä stratégiou obrany založenej na neinvazívnom odvrátení útoku a následnom zabránení ďalšej konfrontácii (väčšinou formou znehybnenia útočníka tzv. „pákou“ na lokálne miesto). Myšlienkou aikida je neagresivita, ktorá vníma boj len ako poslednú formu riešenia konfliktov. Na rozdiel od ostatných bojových umení má aikido chrániť zdravie nielen obrancu, ale aj útočníka. Cvičenie tohto bojového umenia má rozvíjať cvičiaceho jedinca po fyzickej aj psychickej stránke.

Za zakladateľa Aikido (označovaný ako O´Sensei – veľký učiteľ, majster) je Japonec Morihei Uešiba.

Význam slova Aikido sa dá voľne preložiť ako cesta harmónie energie (Ai – harmónia, jednota; Ki – energia, duch; Do – cesta). Zrejme najviac sa o popularizáciu aikida mimo Japonska zaslúžil americký herec Steven Seagal, nositeľ 7. danu. V tomto prípade je potrebné uviesť, že nie vždy je možné vidieť vo filmoch čistú formu bojového umenia (do značnej miery treba brať do úvahy filmové triky). Reálnejšie techniky bolo vidieť predovšetkým v jeho starších filmoch.

Cvičenie a technika[upraviť | upraviť zdroj]

Na obranu proti súperovmu útoku využíva aikido niekoľko princípov. Sú to páky, hody, nestabilita protivníka, hmotnosť vlastného tela, časovanie, odstup, ale aj údery a diagonálne, kruhové a špirálové pohyby okolo bokov obrancu. Vďaka týmto princípom Aikido umožňuje zvládnutie útoku vedeného aj silnejším a váhovo ťažším útočníkom. Keďže sa v aikido využíva energia útoku súpera, môžu ho úspešne cvičiť aj silovo menej zdatní cvičenci.

Zakladateľ aikida si v záujme zachovania neútočenia neprial degradáciu Aikido na šport usporiadavaním zápasov a súťaží. Prakticky jediným štýlom, v ktorom sa súťaží, je Tomiki-ryu, resp. Tomikiho športové aikido. To je asi hlavný dôvod menšej popularity v porovnaní s inými bojovými umeniami, v ktorých sa sútaže konajú.

V aikide sa učí aj boj s nožom (tantó), dreveným mečom (boken) – nahrádzajúcim katanu, a drevenou palicou (džó) – nahrádzajúcim kopiju.

Technické stupne[upraviť | upraviť zdroj]

Tak ako aj v iných bojových umeniach, tak aj v aikide majú cvičenci možnosť získavať technické stupne. Delia sa do dvoch kategórii: kyu (6 žiackych stupňov, v poradí od 6. po 1. kyu) a dan (10 majstrovských stupňov, číslované od 1. po 10. dan). Na rozdiel od ostatných bojových umení sa technické stupne nerozlišujú farebnými pásmi ako napríklad v karate. Držiteľ kyu po 3. kyu má biele gi (kimono) a biely pás. Od 2. kyu cvičenci nosia Hakamu (široké nohavice používane v Aikido) a pod ňou biely pás. Držitelia technického stupňa dan majú pod hakamou čierny pás.

Čakacia lehota (minimálny odcvičený čas) medzi jednotlivými stupňami kyu je všeobecne min. 6 mesiacov. Čakacia lehota medzi jednotlivými stupňami dan je vyjadrená číselne v závislosti od číslovania danu (1. dan – 1 rok, 2. dan – 2 roky, 5. dan – 5 rokov). Získanie štvrtého danu je tak najskôr možné po trinástich rokoch cvičenia.

Netradičným pre bojové umenia je aj udeľovanie majstrovských stupňov dan. Technické skúšky prebiehajú pre cvičenca len po 4. dan. Technické stupne 5.-8. dan sa udeľujú osobitnou za príspevok k rozvoju aikido. Po smrti zakladateľa Moriheia Ueshibu sa ustúpilo od udeľovania technických stupňov 9. a 10. dan. Tieto dany sa v súčasnosti udeľujú veľmi výnimočne, a to ako prejav úcty a vďaky za dlhoročnú činnosť a rozvoj aikido (teoretická čakacia lehota na 9. dan by bola min. 48 rokov cvičenia).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]