Akacuki

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Akacuki
Prevádzkovateľ JAXA-ISAS
Hlavní dodávatelia JAXA-ISAS
Typ misie planetárna sonda
Družica Venuše
Dátum vstupu na orbitu december 2010
Dátum štartu 20. máj 2010
Nosná raketa H-2A Model 202
Kozmodróm Tanegašima
Trvanie misie ~2 roky
doteraz: 1595 dní
COSPAR PLANET-C
Webová stránka planet_c
Hmotnosť 500 kg (pri štarte)
320 kg (na orbite)
Energia 1 200 W
Elementy dráhy
Excentricita blízko rovníka
Inklinácia 172 stupňov
Apoapsida 79 000 km
Periapsida 300 km
Doba obehu 30 hodín
Referencie: [1][2]

Akacuki alebo Planet-C je kozmická sonda určená na prieskum Venuše. Postavila a prevádzkuje ju organizácia Uchu kagaku kenkyujo - jap. 宇宙科学研究本部 - angl. JAXA Institute of Space and Astronautical Science (ISAS), Sagamihara (Japonsko).

Popis[upraviť | upraviť zdroj]

Trojosovo stabilizovaná sonda s telom v tvare kvádra o rozmeroch 1,04×1,45×1,40 m je vybavená dvoma výklopnými otočnými panelmi štvorcového tvaru s plochou 2×1.4 m2 fotovoltaických batérií dodávajúcich maximálne 1 200 W (na začiatku činnosti pri Venuši) resp. minimálne 500 W elektrickej energie (na konci aktívneho života). Obsahuje tiež dobíjateľné palubné akumulátorové batérie. Na palube sondy sú umiestnené nasledujúce experimenty:

  • infračervená kamera IR1 [=Infra Red 1] pre snímanie povrchu Venuše s detekčným prvkom Si-CDS/CCD (3 spektrálne kanály, 0,90, 0,97 a 1,01 µm, zorný uhol 12°, 1024×1024 px);
  • infračervená kamera IR2 [=Infra Red 2] pre snímanie oblačnosti v atmosfére Venuše s detekčným prvkom PtSi-CDS/CCD (5 spektrálnych kanálov, 1,65, 1,735, 2,02, 2,26 a 2,32 µm, zorný uhol 12°, 1040×1040 px);
  • kamera LIR [=Long-wave Infra Red] pre dlhovlnnú infračervenú oblasť na snímkovanie oblačnosti a zisťovanie jej teploty s bolometrom ako detekčným prvkom (vlnová dĺžka 10 µm, zorný uhol 12°, 240×320 px);
  • ultrafialová kamera UVI [=Ultraviolet Imager] pre snímkovanie oblačnosti v ultrafialovej oblasti na zisťovanie obsahu oxidu siričitého a ďalších zlúčenín vo vyššej atmosfére s detektorom Si-CCD (spektrálny obor 293 a 365 nm, zorný uhol 12°, 1024×1024 px);
  • kamera LAC [=Ligtning and Airglow Camera] pro registráciu bleskov a chemickej luminiscencie atmosféry s viacanódovou lavínovou fotodiódou APD [=Avalanche Photodiode] ako detektorom (spektrálny obor 543,5, 557,7 a 777,4 nm, zorný uhol 16°, 8×8 px);
  • ultrastabilný oscilátor USO [=Ultra-stable Oscillator] pre radioastronomické zákrytové meranie štruktúry atmosféry Venuše.

Sonda je určená na podrobný prieskum atmosféry, oblačnosti a povrchu planéty Venuše, vrátane hľadania stôp možného recentného vulkanizmu. Údaje sú vysielané na Zem v pásme X (8 GHz) cez parabolickú anténu s priemerom 1,6 m s vysokým ziskom, alebo cez jednu z 2 antén. Pre príjem povelov slúžia 2 všesmerové antény. Orientáciu sondy v priestore zaisťujú detektory Slnka, sledovače hviezd a uhlomerné gyroskopy. Orientačný a stabilizačný systém zabezpečuje presnosť orientácie na ±0.1° a stabilitu ±0.01°. Ako výkonné prvky orientácie slúžia 4 silové zotrvačníky (kapacita momentu 2×20 Nms a 2×4 Nms) a systém 12 motorčekov na jednozložkové KPL (hydrazín). Sú 4 o ťahu 4×3 N a 8 o ťahu 8×23 N, používajú sa aj na menšie korekcie dráhy. Pre veľké korekcie dráhy slúži motor s keramickou (nitrid kremíka, Si3N4) spaľovacou komorou a tryskou o ťahu 500 N na dvojzložkové KPL (hydrazín a oxid dusičitý).

Predpokladaná doba aktívnej životnosti je 4,5 roku.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Sonda odštartovala 20. mája 2010 v čase 21:58:22 UT. V čase 22:09:59 UT bola navedená na vyčkávaciu dráhu, neskôr prebehol reštart motoru druhého stupňa. O 22:25:47 UT prebehlo navedenie na únikovú dráhu a v čase 22:25:51 UT sa sonda oddelila od 2. stupňa nosnej rakety. 21. mája v čase 07:40 UT bolo so sondou nadviazané obojsmerné rádiové spojenie. Navedenie na obežnú dráhu okolo Venuše bolo plánované na december 2010. V januári nasledujúceho roku sonda mala začať vedeckú činnosť, ktorá mala trvať minimálne do novembra roku 2014.

Brzdiaci manéver mal prísť 7. decembra, avšak nevydaril sa. Sonda tak naďalej zostáva na heliocentrickej dráhe. Podrobnosti o príčine neúspechu má zistiť až vyšetrovací tím, ktorý má tiež preskúmať možnosť navedenia sondy na obežnú dráhu pri ďalšej príležitosti. Tá sa však vyskytne až o 6 rokov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Stephen Clark. H-2A Launch Report – Mission Status Center [online]. Spaceflight Now, Štvrtok, 20. mája 2010, [cit. 2010-05-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. Samantha Harvey. Solar System Exploration: Missions: By Target: Venus: Future: Akatsuki [online]. NASA, 21. máj 2010, [cit. 2010-04-02]. Dostupné online.