Akadémos

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Akadémos alebo Hekadémos (starogr. Ἀκάδημος, ἙκάδημοςAkadémos, Hekadémos, lat. Academus) je v gréckej mytológii starý aténsky héros, ktorému zasvätili v Aténach háj s chrámom a prvým aténskym gymnáziom.[1]

Antickí autori nám o jeho činoch zaznamenali málo. Uvádzajú len toľko, že keď aténsky kráľ Théseus s pomocou lapithského kráľa Peirithoa uniesol zo Sparty krásnu Helenu, jej bratia Kastor a Polydeukes ju išli do Atén hľadať. Pod hrozbou, že Atény zničia, im Akadémos miesto jej úkrytu ukázal.[2][1]

Aténčania za záchranu mesta Akadémovi preukazovali vďaku a po jeho smrti mu zasvätili v severozápadnej časti Atén háj s chrámom. Sparťania si tento posvätný háj natoľko ctili, že keď počas bojov ničili Atény, toto miesto ušetrili.[2]

Okolo roku 387 pred Kr. založil Platón v tomto háji filozofickú školu, pre ktorú sa ujalo meno Akadémia. Platón tam prednášal svojim priateľom a žiakom nepretržite celých dvadsať rokov.[3] Akadénia existovala vyše 900 rokov, kým ju v roku 529 nezrušil cisár Justinián. Meno školy však žije dodnes v názve umeleckých a vedeckých inštitúcii.[1]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. ISBN 66-048-80. S. 37-38.
  2. a b Plutarchos, Bioi paralléloi, Theseus, 32.
  3. Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 426.