Akakiánska schizma

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Akakiánska schizma (484519) predstavovala prvú vážnu schizmu medzi západnou a východnou cirkvou.

Pomenovaná je po konštantínopolskom patriarchovi Akakiovi (471489), ktorý na príkaz byzantského cisára Zenóna vypracoval vieroučnú formuláciu nazvanú Henotikon, ktorá mala zmieriť monofyzitov s väčšinovou cirkvou, ktorá sa držala záverov Chalkedonského koncilu (451). Výnos tohto cisárskeho ediktu bol prijateľný pre monofyzitov a mohol teda upevniť náboženskú jednotu cirkvi, poznamenanú predchádzajúcimi teologickými spormi. Henotikon však bol na území niekdajšej Západorímskej ríše, reprezentovanej pápežom Felixom III. (483492) odmietnutý. Väčšina Itálie sa nachádzala už pod germánskou nadvládou a bola tak byzantskému cisárovi podriadená iba teoreticky; pápež mohol konať nezávisle na cisárovi a roku 484 vypovedal cirkevné spoločenstvo východným patriarchom.

Germánskym panovníkom, ktorí boli väčšinou ariánmi, sa tento spor medzi pápežom a cisárom pozdával. Opačne konal Teoderich, ktorý sa snažil primäť cisára - teraz už Justinia I., aby Henotikon odvolal. Roku 519 schizma končí, východná cirkev prijíma Hormizdovu formulu viery. Tento zmier však viedol k vyostreniu konfliktu s monofyzitmi. Ďalšie snahy o náboženské zjednotenie ríše vyvíjal Justinián I.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]