Akord (hudba)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Akord je súzvuk najmenej troch tónov rôznej výšky. Akordy sa rozlišujú na konzonantné (ľubozvučné) a disonantné (neľubozvučné). Aby boli akordy ľubozvučné, podliehajú určitým pravidlám, ktoré sú základom komponovania mnohých skladieb.V európskej hudbe sú akordy založené na terciovom systéme (zložené z tercií nad sebou).

Druhy akordov[upraviť | upraviť zdroj]

Typické delenie akordov je podľa počtu ich tónov. Odborné názvy akordov sú však odvodené od ich typickej vzdialenosti medzi tónmi. Podľa toho rozoznávame:

  • kvintakordy (kvintové akordy) - trojzvuky
  • septakordy (septimové akordy) - štvorzvuky
  • nonakordy (nonové akordy) - päťzvuky
  • undecimové akordy - šesťzvuky
  • tercdecimové akordy - sedemzvuky

Kvintakordy[upraviť | upraviť zdroj]

Kvintakordy sú odvodené od jednotlivých stupníc. Skladajú sa z prvého, tretieho a piateho tónu stupnice. Sú základnými prostriedkami tonálnej harmónie a sú zároveň nositeľmi najjednoduchších príslušných harmonických funkcií. Vznikajú superpozíciou 2 tercií v rozsahu kvinty. Kvintakordy rozdeľujeme do 4 druhov: durový , molový, zväčšený, zmenšený.

Nie všetky kvintakordy majú v tónine rovnaké postavenie. Najdôležitejší akord sa nachádza na prvom stupni a nazýva sa tonika (T). Okrem toniky sú hlavnými tiež subdominanta(S) a dominanta (D), ku kvinte sú v kvintovom pomere a majú s ňou jeden spoločný tón. Kvintakordy na ostatných stupňoch, nazývame vedľajšie kvintakordy. Medzi vedľajšie kvintakordy patria: II. stupeň, III. stupeň, VI. stupeň a VII. stupeň.

Interval medzi prvým/tretím a tretím/piatym tónom stupnice je tercia, interval medzi prvým a piatym stupňom stupnice je kvinta.

V prípade durových akordov je vzdialenosť prvej tercie 4 poltóny (veľká tercia), kým vzdialenosť druhej tercie sú len 3 poltóny (malá tercia). V prípade molových akordov je to opačne (prvá tercia je malá a druhá je veľká). Ak sú obe tercie akordu veľké, ide o zväčšený kvintakord, ak sú obe malé ide o zmenšený kvintakord.

Septakordy[upraviť | upraviť zdroj]

Septakordy vznikajú z kvintakordov pridaním ešte jednej tercie do kvintakordu. Vzniká nám teda štvorzvuk. Pr. C-E-G pridaním tercie vznikne teda štvorzvuk C-E-G-H

Obraty akordov[upraviť | upraviť zdroj]

Obraty vznikajú preložením spodného(základného) tónu daného akordu o oktávu vyššie, prvým obratom je sextakord ktorý vznikne preložením prímy o oktávu vyššie, druhým obratom je kvartsextakord, ktorý vznikne preložením tercie o oktávu vyššie. Sextakord má v base terciu pôvodného akordu, kvartsextakord kvintu pôvodného akordu. Toto pravidlo však platí iba pri trojhlasej harmónii.

Zväčša sa používa štvorhlasá harmónia. Tu názvy obratov akordov sa určujú podľa basového tónu.

  • Ak je základný tón zároveň basovým tónom ide o kvintakord.
  • ak je basový tón vzdialený od základného o terciu nadol ide o sextakord.
  • ak je basový tón vzdialený o kvintu nadol od základného tónu ide o kvartsextakord.

Toto pravidlo je univerzálne a platí pre všetky druhy akordov.


Obraty akordov sa určujú podľa basového tónu.

  • Basový tón je samý spodný tón akordu.
  • Základný tón je tón na ktorom akord vznikol.

Harmónia daného akordu ostáva pridávaním ďalších oktáv nezmenená, mení sa iba zvukové zafarbenie akordu.