Akrisios

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Akrisios (starogr. ἈκρίσιοςAkrisios, lat. Acrisius) je v gréckej mytológii syn argejského kráľa Abanta, bol kráľ Argu.[1][2]

Argejský Kráľ Abas mal dvoch synov, dvojičky Akrisia a Proita. Bratia od mlada žili v nepriateľstve a keď vyrástli viedli urputný boj o nástupníctvo. Akrisiovi sa podarilo získať trón a Proitos sa so strachu o svoj život vysťahoval z Argu a útočisko našiel u lýkijskeho kráľa Iobata, kde sa onedlho oženil s jeho dcérou Anteiou či Stheneboiou. Následne sa vrátil do Argu s vojskom vybojovať si trón a začala sa bitka, ktorá bola dlhá a krvavá, ale skončila nerozhodne, preto si bratia nakoniec kráľovstvo neochotne rozdelili. Akrisios zostal v Argu a Proitos obsadil Tiryns a okolie.[1][3][4]

Akrisios sa oženil s Eurydikou, dcérou spartského kráľa Lakedaimóna[5] (v inej verzii s Aganippou[6]) Narodila sa im dcéra Danaé, ktorá vyrástla v krásnu dievčinu. Jej krása očarila aj najvyššieho boha Dia, ktorý sa do nej zamiloval. Akrisios ju však chcel pred nápadníkmi všemožne chrániť, lebo sa z veštby dozvedel, že sa stane obeťou syna jeho dcéry. Danau preto uväznil do podzemnej komnaty.[6] Zeus ale túto prekážku prekonal a dostal sa k nej v podobe zlatého dažďa[7] a Danaé mu následne porodila syna Persea. Nahnevaný a pokorený Akrisios preto nechal vyrobiť truhlicu, do ktorej dcéru s dieťaťom zatvoril a dal vhodiť do mora.[8]

Zachránená Danaé a jej syn Perseus, autor:John William Waterhouse (1849-1917)

Lenže synovi Dia nebolo súdené aby zahynul a vlny truhlicu zázrakom odniesli až k ostrovu Serifos, kde ju vylovil rybár Diktys[6] a ten ich zaviedol do kráľovského paláca k svojmu bratovi serifskému kráľovi Polydektovi, ktorý im poskytol útočište. Aj Polydektes však splanul láskou ku krásnej Danaé a i keď ho odmietala, nevyberane jej nadbiehal. Keďže ani po dlhých rokoch mu jeho lásku neopätovala, chcel si ju nakoniec získať násilím. V tom čase však už mal Perseus dosť síl, aby svoju matku ochránil. Polydektes sa preto pokúsil Persea zbaviť, ale nemal odvahu proti nemu otvorene vystúpiť. Po dlhom premýšľaní o tom ako sa ho zbaviť, vyslovil pred ním pochybnosť, či je skutočne synom Dia a povedal mu, že ak to tak je, nech mu to dokáže nadľudským činom.[8]Perseus súhlasil a Polydektes mu prikázal priniesť hlavu Medúzy, okrídlenej obludy s dlhými tesákmi a zmijami namiesto vlasov, pri pohľade ktorej každý skamenel.[7] Kráľ Polydektes si bol istý, že túto úlohu nezvládne, ale Perseus ho sklamal, úlohu splnil a vrátil sa práve včas, lebo Polydektes už práve prikázal svojim vojakom, aby priviedli Danau, ktorá sa pred ním ukryla v Diovom chráme. Perseus mu však na dôkaz ukázal hlavu strašnej Medúzy a kráľ na mieste skamenel.[8]

Danaé a Perseus sa potom vrátili do rodného Argu a kráľ Akrisios pred nimi utiekol do Tesálie, aby svojmu osudu unikol. Dávna veštba sa však nakoniec aj tak vyplnila. Prihodilo sa to na slávnostných hrách v Argu, keď sa Perseov disk vychýlil z dráhy a usmrtil nejakého starca a ukázalo sa, že tým starcom bol jeho starý otec Akrisios, ktorý sa hier zúčastnil ako divák.[6][2]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Apollodoros, Bibliotheca, 2,2,1.
  2. a b Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. ISBN 66-048-80. S. 39.
  3. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,16,2.
  4. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,25,7.
  5. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 3,13,8.
  6. a b c d Hyginus, Fabulae 63
  7. a b Ovidius, Metamorphoses, 4,604.
  8. a b c Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. ISBN 66-048-80. S. 374–377.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]