Aktínium

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Aktínium je aj staršie pomenovanie pre prvok francium.
Aktínium
89 rádium ← aktínium → tórium
La

Ac

 
Ac
Vzhľad
strieborný kov
Všeobecné
Názov (lat.), značka, protónové číslo aktínium (actinium), Ac, 89
Umiestnenie v PSP 3. skupina7. periódablok f
Séria aktinoidy, kovy
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť (227) g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Rn] 6d1 7s2
Atómový polomer 188 pm
Kovalentný polomer 215 pm
Kovový polomer 188 pm
Iónový polomer
pre: Ac3+
118 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 1,1 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e) 1: 499 kJ.mol−1
2: 1 170 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a) II, III
Št. potenciál
(Ac3+ + 3e- → Ac)
-2,13 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo pevné
Hustota 10 kg·dm−3
Teplota topenia 1 323 K (1 049,85 °C)
Teplota varu 3 471 K (3 197,85 °C)
Sk. teplo topenia 14 kJ·mol−1
Sk. teplo varu 400 kJ·mol−1
Tepelná kapacita 27,2 J·mol−1·K−1
Iné
Kryštálová sústava kubická, plošne centrovaná
Tep. vodivosť 12 W·m−1·K−1
Reg. číslo CAS 7440-34-8
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
Radioactive.svg 225Ac synt. 10 d. α 5,935 221Fr
Radioactive.svg 226Ac synt. 29,37 h. β 1,117 226Th
Radioactive.svg 226Ac synt. 29,37 h. ε 0,640 226Ra
Radioactive.svg 226Ac synt. 29,37 h. α 5,536 222Fr
Radioactive.svg 227Ac 100 % 21,773 r. β 0,045 227Th
Radioactive.svg 227Ac 100 % 21,773 r. α 5,042 223Ra
Commons-logo.svg
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému aktínium.
Pozri aj chemický portál

Aktínium (actinium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ac a protónové číslo 89. Názov pochádza z gréc. slova aktinoslúč. Objavené bolo v roku 1899 francúzskym chemikom André-Louis Debierneom v smolinci, nezávisle na ňom ho objavil aj nemec Friedrich Oskar Giesel v roku 1902. V čistom stave sa dá pripraviť redukciou flouridu aktinitého parami lítia pri teplote 1 100 až 1 300 °C.

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Aktínium je kovový rádioaktívny prvok, v čistom stave striebristej farby. V dôsledku silnej rádioaktivity žiari v tme modrým svetlom. Chemicky sa podobá lantánu, ktorý sa v periodickej tabuľke nachádza nad ním.

Izotopy[upraviť | upraviť zdroj]

V prírode sa vyskytuje ako 227Ac, okrem toho je známych ďalších 36 izotopov. S polčasom rozpadu cez 21 rokov je izotop 227Ac zároveň aj najstabilnejší, za ním nasledujú 225Ac (10 dní) a 225Ac (29,37 hod). Najmenej stabilný je 217Ac, ktorého polčas rozpadu je len 69 nanosekúnd.

Výskyt v prírode a použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Aktínum sa v stopových množstvách nachádza v uránových rudách, kde vyniká ako medzičlen rádioaktívneho rozpadu izotopu uránu 235U. Lepším zdojom aktínia je však neutrónové ožarovanie izotopu 226Ra v jadrovom reaktore. Aktínium sa používa ako zdroj neutrónov, izotop 225Ac v medicíne ako zdroj 213Bi, prípadne ako agent v rádio-imunoterapii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Actinium na anglickej Wikipédii.