Alétes (syn Hippota)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Alétes alebo Alétés (starogr. Ἀλήτης – Alétes/iný prepis:Alétés) je v gréckej mytológii syn Hippota, potomok hrdinu Herakla, dobyvateľ a kráľ Korintu.[1]

Podľa gréckych mýtov, hrdina Herakles zanechal potomkov na mnohých miestach starovekého Grécka. Niektorí dosiahli vo svojich rodných mestách vládu, iní museli pred legitimnými synmi vládcov utiecť a neskôr sa neúspešní uchádzači o trón, vyhnaní vládcovia, alebo ich potomkovia spojili s Dórmi, aby s ich pomocou získali stratené tróny.[2] Podobne aj Heraklovec Alétes približne tridsať rokov po prvom útoku Dórov na mykénsky Peloponéz viedol ďalší ich útok na Korint a po neľútostnom boji ho dobyl.[1]

Potomkovia Sizyfa, korintskí králi Dóridas a Hyanthidas boli zosadení a na trón zasadol Alétes,[1][3]ktorý vládol 38 rokov[4] a jeho panovnícky rod sa udržal na tróne päť generácií.[5] Sídelné mesto korintských kráľov sa pôvodne volalo Efyra, od nástupu Aléta na trón ho však premenovali na Korint.[6][7][1]

Alétes sa počas svojej vlády pokúsil dobyť spolu s Dórmi aj Atiku a hrozilo, že Atény stihne podobný osud ako Peloponéz. Aténsky kráľ Kodros preto požiadal o radu delfskú veštiareň, ako sa tejto hrozbe vyhnúť.[8] Keď sa od Pýtie dozvedel, že Aténčania odrazia útok Dórov len vtedy, ak zomrie, rozhodol sa dobrovoľne obetovať život. Prezlečený za drevorubača odišiel potom do lesa, kde vyprovokoval hádku s dórskou hliadkou a nechal sa ňou zabiť.[8] Atika sa následne stala jednou z mála oblastí európskeho Grécka, ktorú si Dóri nepodmanili.[9] Následníkom Aléta sa stal jeho syn Ixión.[10]


Alétes
Heraklovci
Vladárske tituly
Predchodca
Dóridas a Hyanthidas
korintský kráľ
1101 pred Kr.1066 pred Kr.
(fiktívna chronológia)
Nástupca
Ixión

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,4,3.
  2. Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 130.
  3. Strabón, Geographica 8,8,5.
  4. Diodoros, Bibliotheca historia, 7, frag.,9.
  5. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,4,4.
  6. Velleius Paterculus, Historia Romana, 1,3.
  7. Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny I-IV. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. vysvetlivky, 315.
  8. a b Konón, Diégéseis, 26.
  9. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 253.
  10. Hieronymus, Chronicon, 112-113.[1]