Alžbeta Pomoranská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Alžbeta Pomoranská
Alžbeta Pomoranská
cisárovnýá a česká kráľovná

Narodenie 1346/1347
Úmrtie 14. február 1393,
Hradec Králové, Česko

Alžbeta Pomoranská (po česky aj Eliška Pomoranská) (* 1346/1347 – † 14. február 1393, Hradec Králové, Česko) bola česká kráľovná a rímska cisárovná ako štvrtá a posledná manželka Karola IV.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Kráľovská manželka[upraviť | upraviť zdroj]

Alžbeta bola pokrvne spriaznená tak s dynastiou Luxemburgovcov, ako aj s dynastiou poľských Piastovcov. Narodila sa ako dcéra pomoranského vojvodu Bohuslava V. a poľskej princeznej Alžbety, dcéry poľského kráľa Kazimíra III. Veľkého.

Od svojich predchodkýň sa Alžbeta odlišovala vo viacerých oblastiach – mala mohutnú, statnú postavu, pričom na svoju dobu disponovala mimoriadnymi fyzickými schopnosťami, mala tvrdohlavú povahu, no taktiež bola najplodnejšia zo všetkých štyroch kráľovských manželiek, pretože porodila viac detí než všetky predchádzajúce Karlove manželky dovedna. V čase sobáša mala Alžbeta 16 rokov a jej manžel 47.

Sobáš Alžbety a Karola IV. sa konal 21. mája 1363 v poľskom Krakove. Na sobáša sa zúčastnilo veľa európskych aj českých šľachticov, ako aj mnohí vládcovia – poľský, uhorský, dánsky a cyperský kráľ, a veľa ďalších šľachticov. Ich sobáš však nemal s láskou nič spoločné, čo nebolo v tých časoch nič neobvyklé, a samotný kráľ si na to už zrejme zvykol, pretože všetky jeho predchádzajúce manželstvá boli len politickými kalkuláciami. Bola to politická záležitosť, vďaka ktorej sa český kráľ pomerne bezbolestnou cestou zbavil protičeskej koalície poľského a uhorského kráľa s rakúskym vojvodom Rudolfom IV.

Alžbeta bola 18. júna 1363 korunovaná v Prahe za českú kráľovnú a o päť rokov neskôr (1. novembra 1368) aj za rímsku cisárovnú. Zo štyroch manželiek Karola IV. sa rímskou cisárovnou pred ňou stala len Anna Svídnická. Cisársku korunu jej na hlavu nasadil sám pápež Urban V.

Svojmu manželovi dal šesť detí, z toho štyroch synov. Svoje deti si ostražito strážila a otvorene sa stavala proti prvorodenému synovi a dedičovi Karola IV.,Václavovi. Tak ako každá matka sa snažila pre svoje deti dosiahnuť čo najlepšie postavenie, pričom si zakladala najmä na svojom synovi Žigmundovi. Napriek tomu, že kráľ svojho prvorodeného syna korunoval za českého kráľa len dva dni pred korunováciou svojej poslednej manželky, aj jeden z Alžbetiných synov – Žigmund Luxemburský – sa po smrti svojho staršieho nevlastného brata Václava stal otcovým následníkom a dedičom českej a uhorskej kráľovskej koruny. Bol však aj posledným Luxemburgom, ktorý zasadol na český trón.

Kráľovná – vdova[upraviť | upraviť zdroj]

Svojho manžela Alžbeta prežila o celých 15 rokov. Ako vdova sa naďalej venovala výchove svojich detí. Nemiešala sa do politiky a ani sa nevenovala povinnostiam kráľovnej, to prenechala manželkám Václava IV., Johane Bavorskej a Žofii Bavorskej. Sama venovala všetko úsilie a čas tomu, aby finančne i politicky podporila svojho syna Žigmunda a zabezpečila mu ak nie českú, tak aspoň uhorskú kráľovskú korunu. Posledné roky strávila vo východných Čechách, ktoré priniesla Karolovi IV. ako svoje veno.

Zomrela v Hradci Králové a pochovaná je vedľa svojho manžela a jeho manželiek v kráľovskej hrobke v chráme sv. Víta v Prahe.

Deti[upraviť | upraviť zdroj]

1385 Mária z Anjou (1371 – 1395), uhorská panovníčka
1408 Barbora Celjská (1390 – 1451)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]