Alžbeta Uhorská (manželka Bedřicha)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Alžbeta Uhorská (dátum narodenia neznámy – 12. január po 1189) bola manželka kniežaťa Bedřicha a česká kňažná.

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Alžbeta bola dcéra uhorského kráľa Gejzu II. a Eufroziny Kyjevskej, pochádzala z rodu Arpádovcov. Dvaja z jej bratov sa stali uhorskými kráľmi: Štefan III. (1162 – 72) a Belo III. (1172 – 96). Neskoršia kráľovná Konštancia Uhorská, manželka Přemysla Otakara I., bola dcérou Belu III. a teda Alžbetinou neterou.

Česká kňažná[upraviť | upraviť zdroj]

Za neskoršieho kniežaťa Bedřicha sa Alžbeta vydala zrejme roku 1157, už v čase panovania jeho otca Vladislava II. Českou kňažnou sa stala poprvýkrát v roku 1172, ale už o deväť mesiacov neskôr po Bedřichovom zosadení odišla za svokrom a svokrou do Durínska.

V roku 1178 sa Bedřichovi naskytla nová šanca a s podporou cisára Barbarossu, pri ktorého dvore sa zdržoval, sa znova stal kniežaťom. Keď Bedřich odišiel na dvorský snem do Würzburgu v roku 1179, zveril svojej žene správu Čiech. Sotva však odišiel, zosadený Soběslav II. sa pokúsil dobyť Prahu, pravdaže Alžbeta ju uhájila. Bedřich sa vrátil do krajiny a aj keď bol porazený pri Loděnici, s podporou Konráda II. Ota, ktorú snáď pomáhala zaistiť aj kňažná, bitku v Prahe nakoniec vyhral. Po bitke dala Alžbeta postaviť na mieste boja kostol Jana Evangelisty Na bojišti.

Emancipovaná kňažná na kniežacie listiny pripájala svoju pečať a bola Bedřichovým radcom. Napriek tomu však ich vláda úspešná nebola, pretože postupne sa český štát rozpadol na Čechy, Moravu a pražské biskupstvo.

Roku 1184 uhájila Alžbeta Pražský hrad znovu, proti bratovi Soběslava II. Václavovi. Bedřich Václava s pomocou svojho brata Vojtecha a rakúskeho vojvodu Leopolda V. z Čiech vytlačil.

Po Bedřichovej smrti v roku 1189 žiadala Alžbeta od Konráda II. olomoucký údel, inak mu odmietala Pražský hrad vydať. Konrád súhlasil, ale hneď ako sa ocitol na hrade, svoje rozhodnutie zmenil. Nekrológium kláštora v Doksanoch uvádza, že kňažná Alžbeta zomrela 12. januára, nie však ktorého roku.

Začiatkom 21. storočia sa Alžbeta stala jednou z postáv historických románov spisovateľky Ludmily Vaňkovej Příběh mladšího bratra, Kdo na kamenný trůn a Cestou krále.

Potomkovia[upraviť | upraviť zdroj]

1186 Albrecht I. Meißenský (1158 – 1195)
  • Helena-Eirene
1164 Peter Komnénovec (Petraliphas Komnenos), syn byzantského cisára Manuela I.
1189 Albrecht III. z Bogenu († 1198)
1204 Ludvík I. Bavorský/Bavorský (1173 – 1231)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alžběta Uherská na českej Wikipédii.