Alain Robbe-Grillet

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Alain Robbe-Grillet
francúzsky spisovateľ, scenárista a režisér

Narodenie 18. august 1922
Brest, Francúzsko
Úmrtie 18. február 2008 (85 rokov)
Caen, Francúzsko
Alain Robbe-Grillet

Alain Robbe-Grillet [Rob grije] (* 18. august 1922, Brest, Francúzsko – † 18. február 2008, Caen) bol francúzsky spisovateľ a literárny teoretik a filmový režisér, jeden zo zakladateľov nového románu.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Strednú školu vyštudoval v Breste. Počas druhej svetovej vojny pracoval v nemeckej továrni na tanky. Po vojne študoval v Paríži vysokú školu poľnohospodársku so zameraním na tropické a subtropické (alebo presnejšie koloniálne) poľnohospodárstvo, po jej absolvovaní (1945) pracoval v národnom štatistickom a ekonomickom ústave, kde sa zaoberal výskumom hormónov. Pôsobil taktiež na Martiniqu a v Západnej Indii, kde sa venoval kultivácii banánov, čo neskôr využil vo svojej literárnej kariére.

Od roku 1955 pôsobil ako poradca prestížnej francúzskej knižnej edície Les Editions de Minuit. Od tej doby sa venuje literatúre a filmu, pri tejto činnosti ešte prednášal na niekoľkých vysokých školách nielen v Európe, ale i v USA.

Svoj prvý román, Un régicide, napísal už na konci 40. rokov, ale kniha bola publikovaná až v roku 1949. Jeho prvou vydanou knihou bol detektívny román Les Gommes (Gumy) z roku 1953, ktorý ho okamžite zaradil medzi vedúce osobnosti tzv. nového románu. V rovnakom duchu vznikli i jeho ďalšie práce, romány La Jalousie (Žiarlivosť) z roku 1957, ktorý Vladimir Nabokov nazval najlepším románom storočia, a Dans le Labyrinte z roku 1959. V roku 1963 vydal teoretickú stať o umení románu Pour un Nouveau Roman (Za nový román). Napriek tomu, že La Jalousie znamenala pre francúzskeho nakladateľa značný finančný neúspech, bola v krátkej dobe preložená do viacerých cudzích jazykov.

Robbe-Grillet napísal i niekoľko filmových scenárov. Najznámejším z nich je L'Année dernière à Marienbad (Vlani v Marienbade), natočený v roku 1961.

V roku 1975 vytvoril spolu s maliarom René Magritteom knihu La Belle captive, v ktorej sa prepája Robbe-Grilletov text a Magrittove kresby.

Zatiaľ poslednou knihou Alaina Robbe-Grilleta je detektívny román so špionážnou zápletkou La Reprise, odohrávajúci sa v povojnovom Berlíne.

Robbe-Grilletovi boli udelené čestné doktoráty univerzít vo Washingtone a New Yorku. Je rytierom Rádu čestnej légie za zásluhy v oblasti umenia a literatúry. V roku 2004 vstúpil do prestížnej Francúzskej akadémie.

Jeho manželkou je francúzska spisovateľka Catherine Robbe-Grillet.

Literárna tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Vo svojom diele potláčal časovú chronológiu a logiku príbehov, programovo sa nezaoberal psychológiou, tvrdil, že literárna tvorba nemôže slúžiť ničomu a nikomu, tým vlastne odmietol akúkoľvek literatúru, vrátane svojej (napísal niekoľko obhajob nového románu - obhajoba slúži novému románu). Prehlásením, že neexistuje nič než rukopis, zrušil vzťah medzi obsahom a formou. To samozrejme vylučuje akýkoľvek popis jeho diel a u podstatnej časti populácie i snahu tieto diela čítať.

Postupne sa dostal do sveta tvarov, čím zrušil význam, zrovnoprávnil vzťah človeka s ostatnými živými tvormi, a tie potom zrovnoprávnil s neživou prírodou. Jeho vnímanie viedlo k tomu, že nakoniec poprel správanie ako také - „žiadna vec ani čin nemôže byť veľkolepý, alebo krásny, čin nemôže byť dobrý ani zlý, všetko proste je.“

Všetky svoje diela považuje za autobiografické, vyznáva zásadu Clauda Simona, že všetko je autobiografické, dokonca i fikcia. Od 80. rokov vytvoril niekoľko autobiografických kníh (napr. Les derniers jours de Corinthe).

Robbe-Grillet zastáva názor, že život je ani zmysluplný, ani absurdný, ale skrátka jednoduchý. Absurditu vytrvalého hľadania zmyslu ironizoval v rade svojich diel (napr. Les Gommes a L'Année dernière à Marienbad).

Filmová tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho snahou bolo tvoriť „objektívnym pohľadom kamery“, čoho dosahoval umiestnením kamery akoby v hlave postavy - rozprávača. Zachytával svet samostatne a nezávisle na existujúcich veciach. Prostriedkom priblíženia k nepreniknuteľnej skutočnosti sa stali vecné a detailné záznamy. Časté opakovanie podrobných, až geometrických popisov, spomienok či halucinačných predstáv vytváralo u diváka pocit, že dielo môže mať nejakú logiku.

Ako herec vystúpil vo filme Le Temps retrouvé (Čas znovu nájdený) režiséra Raoula Ruiza. V tejto adaptácii posledného dielu Proustovho Hľadania strateného času stvárnil epizódnu rolu Goncourta.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Romány[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1953 - Gumy (Les Gommes)
  • 1955 - Le Voyeur (Voyer)
  • 1957 - Žiarlivosť (La Jalousie)
  • 1959 - V bludisku (Dans le labyrinte)
  • 1962 - Okamihy (Instantanés)
  • 1965 - Dom milostných schôzok (La Maison de rendez-vous)
  • 1970 - Projekt revolúcie v New Yorku (Projet pour une révolution à New-York)
  • 1975 - Krásna zajatkyňa (La Belle Captive)
  • 1976 - Topológia neviditeľného mesta (Topologie d'une cité fantôme),
  • 1978 - Souvenirs du Triangle d'Or, .
  • 1978 - Kráľovražda (Un régicide)
  • 1981 - Džin (Djinn)
  • 1984 - Zrkadlo, ktoré sa vracia (Le Miroir qui revient)
  • 1985 - Posledné dni Korintu (Les derniers jours de Corinthe)
  • 1987 - Angelika lebo Očarenie (Angélique, ou, L'Enchantement)
  • 2001 - Opakovanie (La reprise)

Scenáre[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1961 - Vlani v Marienbade (L'Année dernière à Marienbad)
  • 1963 - L'Immortelle
  • 1974 - Glissements progressifs du plaisir

Eseje[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1963 - Za nový román (Pour un Nouveau Roman)
  • 2001 - Le voyageur, essais et entretiens

Filmová tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1962 - Vlani v Marienbade (L'Année dernière à Marienbad), scenár
  • 1963 - Begegnung mit Fritz Lang, scenár
  • 1963 - L'Immortelle, scenár a réžia
  • 1966 - Trans-Europ-Express, scenár a réžia
  • 1968 - Muž, ktory luže (L'Homme qui ment), scenár a réžia (spolurežisér bol Martin Hollý)
  • 1970 - Eden a potom (L'Éden et après), scenár a réžia
  • 1974 - Glissements progressifs du plaisir, scenár a réžia
  • 1975 - Le Jeu avec le feu, scenár a réžia
  • 1983 - La Belle captive, scenár a réžia
  • 1995 - Un bruit qui rend fou, spolupráca na scenári a réžii
  • 1996 - Taxandria, spolupráca na scenári

Súvislosti[upraviť | upraviť zdroj]

V 60. rokoch patrili diela Alaina Robbe-Grilleta k obľúbeným diskusným témam v literárnych kruhoch i vo vtedajšom Česko-Slovensku, čo vo svojom románe Soukromá vichřice ironizoval Vladimír Páral.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • rozhovor a ukážka z diela [1]