Alarich II.
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Alarich II. (kastíl. Alarico, lat. Alaricus) bol Eurichovým synom a po jeho smrti v roku 484 sa stal vizigótskym kráľom. Vierou bol arián, ale ku katolíkom bol mierny. Roku 506 nechal zostaviť Alarichov breviár (Breviarium Alaricianum), čo bola zbierka rímskeho práva a zákonov. Alarich sa snažil dodržovať zmluvu s Frankami, ktorú uzavrel jeho otec, ale kráľ Frankov Chlodovik I. chcel získať gótske územia na juhu Gálie a tak si našiel zámienku pre vojnu v Alarichovom ariánstve. Pomoc Teodoricha Veľkého bola neúčinná. V roku 507 sa armády stretli v bitke pri Vouillé, Góti boli porazení a kráľ Alarich II. zahynul v boji, údajne rukou samotného Chlodovika.
[upraviť] Referencie
- Peter Heather, Gótové, Lidové noviny, Praha 2002
|
Alarich II.
|
||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Eurich |
kráľ 484 – 507 |
Nástupca Gesalich |
