Albert Camus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Albert Camus
Albert Camus
francúzsky spisovateľ

Narodenie 7. november 1913
Mondovi, Alžírsko
Úmrtie 4. január 1960 (46 rokov)
Villeblin, Francúzsko
Nositeľ Nobelovej ceny

Albert Camus (* 7. november 1913, Mondovi – † 4. január 1960, Villeblin, Francúzsko) bol francúzsky spisovateľ, filozof a predstaviteľ existencializmu. Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru za rok 1957.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Vyrástol v Alžíri v chudobnej rodine. Venoval sa divadlu ako herec, písal do novín, za druhej svetovej vojny bol redaktorom, potom (1944-1946) bol šéfredaktor časopisu Combat (Bitka) v Paríži. Aktívne sa zúčastnil hnutia odporu. Neskôr bol vedúcim pracovníkom vo vydavateľstve Gallimard.

Literárne dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Prózy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rub a líce (1937) - esej s témou očarenie krajinou Stredozemného mora, samota človeka uprostred ľudí a udalostí, ktorým nerozumie, potreba lásky, ktorú nič nedokáže naplniť (tieto témy sa potom opakujú aj v iných dielach)
  • Svadba (1938) - esej s témou ako hore
  • Cudzinec (1942) (L’Étranger) - krátky román s témou základná charakteristika človeka (vtedajšej doby), zúfalstvo a poníženie jednotlivca tápajúceho medzi udalosťami, ktorého ho presahujú
  • Mýtus o Sizyfovi (Le Mythe de Sisyphe) (1942) - eseje s témou ako hore
  • Mor (La Peste) (1947) - román s témou alegória fašizmu, vojny a nemeckej okupácie
  • Vzbúrený človek (L’Homme révolté) (1951) - esej
  • Pád (La Chute) (1956) - s témou sebakritika človeka modernej spoločnosti, jeho citového chladu a cynizmu sprevádzaného smútkom
  • Exil a kráľovstvo (L’Exil et le royaume) (1957) - zbierka noviel s témou proti skľučujúcej sociálnej skutočnosti stavia náhle záchvevy ľudskej dobroty
  • Prvý človek (Le Premier homme) (nedokončené; vydala jeho sestra v roku 1994 v Gallimarde)

Drámy[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho (menej úspešné) drámy sú skôr dialógmi či monológmi ideí ako plnokrvných postáv:

  • Nedorozumenie (Le Malentendu) (1944)
  • Caligula (1944)
  • Stav obliehania (L'Etat de siège) (1948)
  • Spravodliví (Les Justes) (1949)

Filozofia[upraviť | upraviť zdroj]

Náhrobný kameň Alberta Camusa

Ústrednými kategóriami jeho filozofie sú kategória absurdného a kategória cudzosti človeka vo svete. Nezmyselnosť a beznádejnosť existencie sa nedá pochopiť racionálnymi prostriedkami, treba ich vziať prosto na vedomie. V tomto vzatí na vedomie absurdity života na svete spočíva hodnotnosť človeka, Sizyfos je symbolom života. Proti nihilizmu, do ktorého by takýto postoj mohol viesť, však Camus stavia revoltu a solidaritu spolublížnych. Prírodu Camus stavia proti dejinám ako korektúru.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]