Albert Camus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Albert Camus
Albert Camus
francúzsky spisovateľ

Narodenie 7. november 1913
Mondovi, Alžírsko, Alžírsko
Úmrtie 4. január 1960 (46 rokov)
pri Villebline pri Sense, Francúzsko, Francúzsko
Nositeľ Nobelovej ceny

Albert Camus (* 7. november 1913, Mondovi – † 4. január 1960, pri automobilovej nehode pri Villebline pri Sense, Francúzsko) bol francúzsky spisovateľ, filozof a predstaviteľ existencializmu. Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru za rok 1957.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Vyrástol v Alžíri v chudobnej rodine. Venoval sa divadlu ako herec, písal do novín, za druhej svetovej vojny bol redaktorom, potom (1944-1946) bol šéfredaktor časopisu Combat (Bitka) v Paríži. Aktívne sa zúčastnil hnutia odporu. Neskôr bol vedúcim pracovníkom vo vydavateľstve Gallimard.

Literárne dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Prózy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rub a líce (1937) - esej s témou očarenie krajinou Stredozemného mora, samota človeka uprostred ľudí a udalostí, ktorým nerozumie, potreba lásky, ktorú nič nedokáže naplniť (tieto témy sa potom opakujú aj v iných dielach)
  • Svadba (1938) - esej s témou ako hore
  • Cudzinec (1942) (L’Étranger) - krátky román s témou základná charakteristika človeka (vtedajšej doby), zúfalstvo a poníženie jednotlivca tápajúceho medzi udalosťami, ktorého ho presahujú
  • Mýtus o Sizyfovi (Le Mythe de Sisyphe) (1942) - eseje s témou ako hore
  • Mor (La Peste) (1947) - román s témou alegória fašizmu, vojny a nemeckej okupácie
  • Vzbúrený človek (L’Homme révolté) (1951) - esej
  • Pád (La Chute) (1956) - s témou sebakritika človeka modernej spoločnosti, jeho citového chladu a cynizmu sprevádzaného smútkom
  • Exil a kráľovstvo (L’Exil et le royaume) (1957) - zbierka noviel s témou proti skľučujúcej sociálnej skutočnosti stavia náhle záchvevy ľudskej dobroty
  • Prvý človek (Le Premier homme) (nedokončené; vydala jeho sestra v roku 1994 v Gallimarde)

Drámy[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho (menej úspešné) drámy sú skôr dialógmi či monológmi ideí ako plnokrvných postáv:

  • Nedorozumenie (Le Malentendu) (1944)
  • Caligula (1944)
  • Stav obliehania (L'Etat de siège) (1948)
  • Spravodliví (Les Justes) (1949)

Filozofia[upraviť | upraviť zdroj]

Náhrobný kameň Alberta Camusa

Ústrednými kategóriami jeho filozofie sú kategória absurdného a kategória cudzosti človeka vo svete. Nezmyselnosť a beznádejnosť existencie sa nedá pochopiť racionálnymi prostriedkami, treba ich vziať prosto na vedomie. V tomto vzatí na vedomie absurdity života na svete spočíva hodnotnosť človeka, Sizyfos je symbolom života. Proti nihilizmu, do ktorého by takýto postoj mohol viesť, však Camus stavia revoltu a solidaritu spolublížnych. Prírodu Camus stavia proti dejinám ako korektúru.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]