Albert Camus

Z Wikipédie

Albert Camus
francúzsky spisovateľ
Narodenie	7. november 1913 Mondovi, Alžírsko
Úmrtie	4. január 1960 pri Villebline pri Sense, Francúzsko
Pozri aj Biografický portál

Albert Camus (* 7. november 1913, Mondovi – † 4. január 1960, pri automobilovej nehode pri Villebline pri Sense, Francúzsko) bol francúzsky spisovateľ, filozof a predstaviteľ existencializmu. Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru za rok 1957.

Obsah

1 Život
2 Literárne dielo
- 2.1 Prózy
- 2.2 Drámy
3 Filozofia
4 Iné projekty
5 Externé odkazy

[upraviť] Život

Vyrástol v Alžíri v chudobnej rodine. Venoval sa divadlu ako herec, písal do novín, za druhej svetovej vojny bol redaktorom, potom (1944-1946) bol šéfredaktor časopisu Combat(Bitka) v Paríži. Aktívne sa zúčastnil hnutia odporu. Neskôr bol vedúcim pracovníkom vo vydavateľstve Gallimard.

[upraviť] Literárne dielo

[upraviť] Prózy

Rub a líce (1937) - esej, téma: očarenie krajinou Stredozemného mora, samota človeka uprostred ľudí a udalostí, ktorým nerozumie, potreba lásky, ktorú nič nedokáže naplniť (tieto témy sa potom opakujú aj v iných dielach)
Svadba (1938) - esej, téma ako hore
Cudzinec (1942) (L’Étranger) - krátky román, téma: základná charakteristika človeka (vtedajšej doby): zúfalstvo a poníženie jednotlivca tápajúceho medzi udalosťami, ktorého ho presahujú
Mýtus o Sizyfovi (Le Mythe de Sisyphe) (1942) - eseje, téma ako hore
Mor (La Peste) (1947) - román, téma: alegória fašizmu, vojny, nemeckej okupácie:
Vzbúrený človek (L’Homme révolté) (1951) - esej
Pád (La Chute) (1956) - téma: sebakritika človeka modernej spoločnosti - jeho citového chladu a cynizmu. sprevádzaného smútkom
Exil a kráľovstvo (L’Exil et le royaume) (1957) - zbierka noviel, téma: proti skľučujúcej sociálnej skutočnosti stavia náhle záchvevy ľudskej dobroty
Prvý človek (Le Premier homme) (nedokončené; vydala jeho sestra v roku 1994 v Gallimarde)

[upraviť] Drámy

Jeho (menej úspešné) drámy sú skôr dialógmi či monológmi ideí ako plnokrvných postáv:

Nedorozumenie (Le Malentendu) (1944)
Caligula (1944)
Stav obliehania (L'Etat de siège) (1948)
Spravodliví (Les Justes) (1949)

[upraviť] Filozofia

Náhrobný kameň Alberta Camusa

Ústrednými kategóriami jeho filozofie sú: kategória absurdného a kategória cudzosti človeka vo svete. Nezmyselnosť a beznádejnosť existencie sa nedá pochopiť racionálnymi prostriedkami: treba ich vziať prosto na vedomie. V tomto vzatí na vedomie absurdity života na svete spočíva hodnotnosť človeka: Sizyfos je symbolom života. Proti nihilizmu, do ktorého by takýto postoj mohol viesť, však Camus stavia revoltu a solidaritu spolublížnych. Prírodu Camus stavia proti dejinám ako korektúru.