Albertosaurus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Albertosaurus
Sketch albertosaurus.jpg
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Živočíchy Animalia
Kmeň (phylum) Chordáty Chordata
Trieda (classis) Plazy Reptilia
Rad (ordo) Plazopanvové dinosaury Saurischia
Čeľaď (familia) Tyranosaury Tyrannosauridae
Rod (genus) Albertosaurus
Druh (species) Albertosaurus sarcophagus
Vedecký názov
Albertosaurus sarcophagus
Osborn, 1905
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Albertosaurus (v preklade albertský jašter) je vyhynutý rod teropóda (dravého dinosaura) z čeľade tyranosaurov (Tyrannosauridae), žijúceho v období vrchnej kriedy (pred približne 70 Ma) na západe Severnej Ameriky. Jeho typovým a zároveň jediným druhom je Albertosaurus sarcophagus, ktorého areál výskytu bol obmedzený na územia dnešnej provincie Alberta v Kanade, podľa ktorej bol aj pomenovaný.

Podobne ako všetky tyranosaury bol aj Albertosaurus dvojnohý predátor s krátkymi dvojprstými prednými končatinami a veľkou hlavou so silnými čeľusťami, ktoré mal vyzbrojené tuctami dlhých, ostrých zubov. Predpokladá sa, že vo svojom ekosystéme stál na vrchole potravinového reťazca a jeho hlavnú korisť tvorili vtákopyskaté, prípadne rohaté dinosaury. Aj napriek tomu, že išlo o relatívne veľkého teropóda nebol Albertosaurus väčší ako jeho slávnejší príbuzný rod Tyrannosaurus; odhaduje sa, že v dospelosti bol asi 9 metrov dlhý a vážil menej ako 2 tony.

Všetky doposiaľ nájdené pozostatky vyše tridsiatich jedincov umožnili vedcom študovať anatómiu tohto dinosaura lepšie ako väčšiny ďalších členov jeho čeľade. Nález vyše dvadsiatich jedincov rôznych vekových skupín na jednom mieste nám nielenže poskytuje dôkaz o možnom skupinovom správaní tohto dinosaura, ale aj umožňuje študovať jeho ontogenézu a populačnú biológiu, čo v prípade menej známych dinosaurov nie je možné.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Veľkostné porovnanie s človekom

Albertosaurus bol menší ako príbuzné rody Tarbosaurus a Tyrannosaurus a asi rovnako veľký ako rody Daspletosaurus a Gorgosaurus. Dospelý jedinec zvyčajne dorastal do dĺžky 9 metrov[1][2] (niektoré jedince však mohli dosahovať dĺžku cez 10 metrov[3]) a bol asi 3 a pol metra vysoký[4]. Podľa viacerých odhadov vážil niečo medzi 1,3[5] až 1,7 tonami[6].

Masívna lebka tohto dinosaura dosahovala dĺžku jedného metra a bola posadená na krátkom esovitom krku[7]. Široké otvory v lebke („okná“) znižovali hmotnosť hlavy a poskytovali priestor pre svaly čeľustí a zmyslové orgány. V dlhých čeľustiach sa nachádzalo vyše 58 banánovitých zubov; väčšie tyranosaury ich mali menej. Na rozdiel od väčšiny teropódov mal Albertosaurus a ďalšie tyranosaury hetorodontný chrup – rôzne typy zubov v závislosti od ich umiestnenia v ústnej dutine. Na každej medzičeľustnej kosti (kosti, ktoré tvoria špičku vrchnej čeľuste) mal štyri zuby, ktoré boli na rozdiel od zvyšných zubov menšie, tesnejšie usporiadané a v priereze mali tvar písmena D[2]. Nad očami mal krátke kostené hrebene, ktoré mohli byť za jeho života pestro sfarbené a slúžili na prilákanie partnera[8].

Rekonštrukcia výzoru

Všetky tyranosaury (nevynímajúc rod Albertosaurus) mali podobnú stavbu tela. Rovnako ako iné teropódy sa Albertosaurus pohyboval po dvoch končatinách a jeho ťažkú hlavu a trup vyvažoval dlhý chvost. Predné končatiny tyranosaurov boli veľmi malé v porovnaní s celkovou veľkosťou ich tela a disponovali len dvoma prstami. Zadné končatiny boli dlhé a zakončené štvorprstým chodidlom. Prvý prst bol krátky a na rozdiel od zvyšných troch sa nedotýkal zeme; najdlhší bol tretí (prostredný) prst[2]. Predpokladá sa, že Albertosaurus dokázal bežať rýchlosťou asi 40 až 45 km/h[8].

Klasifikácia[upraviť | upraviť zdroj]

Rekonštruovaná kostra v kanadskom Royal Tyrrell Museum of Palaeontology (slov. Kráľovskom Tyrrellovom múzeu paleontológie)

Albertosaurus je predstaviteľom čeľade tyranosaurov (Tyrannosauridae) a podčeľade Albertosaurinae. Jeho najbližší príbuzný je geologicky o niečo starší Gorgosaurus libratus (niekedy nazývaný Albertosaurus libratus[9]; pozri nižšie). Oba tieto druhy sú zatiaľ jediní známi predstavitelia Albertosaurinae. V roku 2004 sem Thomas Richard Holtz zaradil i rod Appalachiosaurus[2] (v tom čase ešte nepomenovaný), ale jeho nové nepublikované práce ho podobne ako iní autori[10] zaraďujú mimo čeľaď Tyrannosauridae[11].

Druhou veľkou podčeľaďou tyranosaurov je Tyrannosaurinae, zahŕňajúca napríklad rody Daspletosaurus, Tarbosaurus a Tyrannosaurus. V porovnaní s Tyrannosaurinae boli Albertosaurinae ľahšie stavané s relatívne menšími lebkami a dlhšími píšťalami a kosťami nôh (článkami prstov a predpriehlavkovými kosťami[9]).

Kladogram Tyrannosauridae podľa fylogenetickej analýzy z roku 2010 (Brusatte et al.[12]):

Tyrannosauridae
Albertosaurinae

Albertosaurus



Gorgosaurus



Tyrannosaurinae

Alioramus




Teratophoneus




Daspletosaurus




Tarbosaurus



Tyrannosaurus







Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Henry Fairfield Osborn (fotografia z roku 1919)

Pomenovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Meno tomuto dinosaurovi dal slávny americký geológ a paleontológ Henry Fairfield Osborn vo veľmi stručnej poznámke na konci svojho opisu druhu Tyrannosaurus rex v roku 1905. Rodové meno „Albertosaurus“ je odvodené od názvu kanadskej provincie Alberta (na území ktorej sa našli jeho prvé pozostatky) a gréckeho výrazu σαυρος – sauros (slovensky: jašter), najčastejšej prípony dinosaurích mien. Druhové meno „sarcophagus“ v preklade znamená požierač mäsa a má rovnakú etymológiu ako názov ozdobnej rakvy z gréckeho σαρξ – sarx (slovensky: mäso) a φαγειν – fagein (slovensky: požierať). Dodnes boli nájdené pozostatky vyše 30 jedincov tohto druhu rôznych vekových skupín.

Nález[upraviť | upraviť zdroj]

Holotyp tohto druhu dinosaura tvorí čiastočne dochovaná lebka nájdená 9. júna 1884 v odkryvoch súvrstvia Horseshoe Canyon pozdĺž albertskej rieky Red Deer. Našla ju expedícia Geological Survey of Canada (slov. Kanadskej geologickej služby), ktorú viedol geológ Joseph Burr Tyrrell. O päť rokov neskôr našiel jeho kolega Thomas Chesmer Weston menšiu lebku ďalšieho jedinca (paratyp). Obe lebky v roku 1892 paleontológ Edward Drinker Cope priradil druhu „Laelaps incrassatus“, ktorý pomenoval už v roku 1866. Cope si však neuvedomil, že meno „Laelaps“ už vlastnil istý roztoč (Koch, 1836) a preto ho Othniel Charles Marsh v roku 1877 premenoval na Dryptosaurus. Cope odmietol akceptovať meno vytvorené svojim rivalom Marshom a tak ho tomuto dinosaurovi dal až Lawrence Morris Lambe v roku 1904. Krátko na to si Henry Fairfield Osborn všimol, že sa lebky od Dryptosaurus aquilunguis (typového druhu rodu Dryptosaurus) líšia a v roku 1905 pre ne vytvoril nové meno – Albertosaurus. Oba jedince (nesúce označenia CMN 5600 a CMN 5601) sa v súčasnosti nachádzajú v Canadian Museum of Nature (slov. Kanadskom múzeu prírody) v Ottawe.

Gorgosaurus libratus[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1913 našiel amatérsky paleontológ Charles Hazelius Sternberg v geologicky mierne staršom albertskom súvrství Dinosaur Park kostru tyranosaura, ktorému nasledujúci rok dal Lawrence Morris Lambe meno Gorgosaurus libratus; neskôr boli v Alberte a v americkom štáte Montana nájdené ďalšie jedince tohto druhu. Zistením, že sa od rodu Albertosaurus veľmi neodlišuje ho Dale Alan Russell v roku 1970 deklaroval za jeho mladšie synonymum a druh Gorgosaurus libratus premenoval na Albertosaurus libratus, čím sa časový rozsah výskytu tohto dinosaura zvýšil o niekoľko miliónov rokov a areál rozprestierania rozšíril o stovky kilometrov ďalej na juh.

Ďalšie nálezy[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1928 opísal William Arthur Parks nový druh – Albertosaurus arctunguis – podľa čiastočne dochovanej kostry bez lebky nájdenej v roku 1923. Od roku 1970 je však tento druh považovaný za identický s Albertosaurus sarcophagus. V súčasnosti sa tento jedinec (označenie ROM 807) nachádza v Royal Ontario Museum (slov. Ontárijskom kráľovskom múzeu) mesta Toronto.

Od tej doby bolo v Alberte nájdených šesť ďalších jedincov (RTMP 81.010.001 (1978), RTMP 85.098.001 (jún 1985), RTMP 86.64.001 (december 1985), RTMP 86.205.001 (1986), RTMP 97.058.0001 (1996) a CMN 11315). Nálezy boli hlásené aj z amerických štátov Montana, Nové Mexiko a Wyoming; tie však s veľkou pravdepodobnosťou nepatria druhu Albertosaurus sarcophagus a možno ani rodu Albertosaurus.

V roku 1988 bol opísaný druh Albertosaurus megagracilis – podľa kostry malého tyranosaura nájdenej v súvrství Hell Creek v Montane. V roku 1995 bol premenovaný na „Dinotyrannus“, hoci sa všeobecne považuje za mladého jedinca druhu Tyrannosaurus rex.

Paleobiológia[upraviť | upraviť zdroj]

Rast[upraviť | upraviť zdroj]

Graf rastu telesnej hmotnosti štyroch tyranosaurov v závislosti od veku. (Erickson et al., 2004)
Albertosaurus

Dodnes nájdené pozostatky takmer všetkých vekových skupín tohto dinosaura vedcom umožnili uskutočniť histologocký výskum, vďaka ktorému možno určiť vek jednotlivých jedincov v čase ich smrti. Porovnaním pozostatkov patriacich jedincom rôzneho veku bolo následne možné určiť priemernú rýchlosť rastu týchto dinosaurov. Najmladší nájdený jedinec mal v čase svojej smrti dva roky, vážil asi 50 kilogramov a meral niečo okolo 2 metrov na dĺžku. Naopak, najstarší a zároveň najväčší (až 10 metrov dlhý) jedinec nájdený v rovnakom lome mal dvadsaťosem rokov. Predpokladá sa, že najvyššie tempo rastu nastalo v období štyroch až šesťnástich rokoch života. V tomto období zviera priberalo asi 122 kilogramov ročne až kým nedosiahlo 1,3 ton. Tyranosaury, ktoré boli podobnej veľkosti ako Albertosaurus mali podobné tempo rastu, aj keď oveľa väčší Tyrannosaurus rex rástol takmer päťkrát rýchlejšie (601 kilogramov ročne). Koniec fázy rýchleho rastu pravdepodobne znamenal dovŕšenie pohlavnej zrelosti, hoci rast zvieraťa pokračoval až do konca života, ale pomalšie. Skoré pohlavné dospievanie je typické tak pre malé, ako aj veľké dinosaury či cicavce vrátane ľudí a slonov. Na druhej strane, najbližší príbuzní dinosaurov – vtáky – dosahujú pohlavnú zrelosť až po ukončení rastu.

Životný cyklus[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina nájdených pozostatkov tohto dinosaura patrí jedincom majúcim v čase smrti najmenej 14 rokov.

Paleoekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Dominujúcimi predstaviteľmi fauny boli dinosaury; obzvlášť rozšírené boli hadrosaury vrátane rodov Edmontosaurus, Saurolophus a Hypacrosaurus, ktoré tvoria polovicu všetkých nájdených dinosaurov. Rozšírené boli tiež ceratopsy a ornitomimy, tvoriace 1/3 všetkých tamojších dinosaurov. Spolu s oveľa zriedkavejšie sa vyskytujúcimi ankylosaurami a pachycefalosaurami boli tieto bylinožravce korisťou množstva mäsožravých dinosaurov vrátane troodontov, dromeosaurov a Caenagnathidae. Dospelé jedince z rodu Albertosaurus boli v tomto prostredí dominantné predátory, nachádzajúce sa na vrchole potravinového reťazca.

V kultúre[upraviť | upraviť zdroj]

Albertosaurus sa objavuje v počítačovej hre Jurassic Park: Trespasser.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. RUSSELL, D.. Tyrannosaurs from the Late Cretaceous of western Canada. National Museum of Natural Sciences Publications in Paleontology, 1970, roč. 1, s. 1 – 34.
  2. a b c d HOLTZ, T. R.. The Dinosauria. 2. vyd. Berkeley : University of California Press, 2004. ISBN 0-520-24209-2. Kapitola Tyrannosauroidea, s. 111 – 136. (po anglicky)
  3. ERICKSON, G. M., CURRIE, P. J., INOUYE, B. D., WYNN, A. A.. Tyrannosaur life tables: an example of nonavian dinosaur population biology. Science, 2006, roč. 313, čís. 5784, s. 213 – 217. DOI10.1126/science.1125721.
  4. The Dino Directory – Albertosaurus [online]. [Cit. 2014-09-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ERICKSON, G. M., MAKOVICKY, P. J., CURRIE, P. J., NORELL, M. A., YERBY, S. A., BROCHU, C. A.. Gigantism and comparative life-history parameters of tyrannosaurid dinosaurs. Nature, 2004, roč. 430, čís. 7001, s. 772 – 775. DOI10.1038/nature02699.
  6. CHRISTIANSEN, P., FERIÑA, R. A.. Mass prediction in theropod dinosaurs. Historical Biology, 2004, roč. 16, čís. 2 – 4, s. 85 – 92. DOI10.1080/08912960412331284313.
  7. CURRIE, P. J.. Allometric growth in tyrannosaurids (Dinosauria: Theropoda) from the Upper Cretaceous of North America and Asia. Canadian Journal of Earth Sciences, 2003, roč. 40, čís. 4, s. 651 – 665. DOI10.1139/e02-083.
  8. a b DODSON, P., BRITT, B., CARPENTER, K., FORSTER, C. A., GILLETTE, D. D., NORRELL, M. A., OLSHEVSKY, G. P., PARRISH, J. M., WEISHAMPEL, D. B.. The Age of Dinosaurs. Illinois : Publications International, LTD, 1993. ISBN 0-7853-0443-6. Kapitola Albertosaurus, s. 106 – 107. (po anglicky)
  9. a b CURRIE, P. J., HURUM, J. H., SABATH, K.. Skull structure and evolution in tyrannosaurid phylogeny. Acta Palaeontologica Polonica, 2003, roč. 48, čís. 2, s. 227 – 234.
  10. CARR, T. D., WILLIAMSON, T. E., SCHWIMMER, D. R.. A new genus and species of tyrannosauroid from the Late Cretaceous (middle Campanian) Demopolis Formation of Alabama. Journal of Vertebrate Paleontology, 2005, roč. 25, čís. 1, s. 119 – 143.
  11. HOLTZ, T. R.. RE: Burpee Conference (LONG) [online]. 20. september 2005, [cit. 2014-09-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. BRUSATTE, S. L., NORELL, M. A., CARR, T. D., ERICKSON, G. M., HUTCHINSON, J. R., BALANOFF, A. M., BEVER, G. S., CHOINIERE, J. N., MAKOVICKY, P. J., XU, X.. Tyrannosaur paleobiology: new research on ancient exemplar organisms. Science, 2010, roč. 329, čís. 5988, s. 1481 – 1485. DOI10.1126/science.1193304.