Albrecht IV. (Rakúsko)

	Albrecht IV. Habsburský
	rakúsky vojvoda
Panovanie
Dynastia	Habsburgovci
Panovanie	1395 – 1404
Predchodca	Albrecht III.
Nástupca	Albrecht V. Habsburský
Biografické údaje
Narodenie	19. september 1377; Viedeň
Úmrtie	14. september 1404 (26 rokov); Klosterneuburg
Pochovanie	Dóm svätého Štefana, Viedeň
Rodina
Manželka	Johana Žofia Bavorská
Potomstvo	Margita Habsburská; Albrecht V. Habsburský
Otec	Albrecht III.
Matka	Beatrix Norimberská
Odkazy
	Albrecht IV.; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Biografický portál

Albrecht IV. Habsburský (* 19. september 1377, Viedeň – † 14. september 1404, Klosterneuburg) bol rakúsky vojvoda.

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Albrecht IV. bol synom Albrechta III. z dynastie Habsburgovcov a jeho druhej manželky Beatrix Hohenzollernské. Po otcovej smrti prevzal vládu v Dolnom Rakúsku a Kraňsku, musel však čeliť útokom zo strany svojich habsburských príbuzných z tzv. Leopoldinskej línie, vládnucich v ostatných alpských krajinách. V roku 1398 podnikol púť do Jeruzalema a bol tu na Božom hrobe pasovaný za rytiera.

Kontakty s Čechami[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1394 sa Albrecht IV. spojil ešte za spoluúčasti Albrechta III. s panskou jednotou v Čechách, ktorá začala vytvárať koalíciu namierenú proti kráľovi Václavovi IV. Do jej čela sa postavil moravský markgróf Jošt. V lete nasledujúceho roka vyhlásili Habsburgovci Václavovi IV. vojnu a sľúbili vyslať českým a moravským pánom vojenskú pomoc. Albrecht sa okrem toho zúčastnil pohraničných vojen, ktoré od roku 1394 prebiehali takmer ustavične na česko-rakúskom pomedzí. Jeho súperom bol predovšetkým mladší moravský markgróf Prokop. V auguste roku 1402 uzavrel Albrecht IV. a jeho bratranci Viliam a Ernest zmluvu o politickom spojenectve s uhorským kráľom Žigmundom. Ctižiadostivý Luxemburg sľúbil naozaj veľa. Habsburgovci sa naproti tomu nerozpakovali využiť skutočnosť, že potreboval ich pomoc. V čase, keď Žigmund nechal zajať Václava IV. a stal sa pánom Čiech, sa totiž proti nemu v krajine vytvorila silná opozícia na čele s Joštom a neskôr vzbĺkol aj ozbrojený odpor. Za tejto situácie Žigmund, ktorý bol bezdetným vdovcom, postúpil Albrechtovi IV. svoje dedičné právo na český trón – predtým však zbavil nástupníctva Jošta – sľúbil Habsburgovcom Brandenbursko a garantoval im vplyv na Václava IV. v ríšskych záležitostiach. Isté vyhliadky mal Albrecht aj na uhorskú korunu.

Na jeseň roku 1402 priviezol Žigmund zajatého brata do Viedne, kde zostal po celý rok, aj keď podmienky zajatia neboli príliš tvrdé. Keď potom Václav IV. koncom roka 1403 z Viedne utiekol, Žigmund sa na svojich rakúskych spojencov nahneval a prinútil ich vytiahnuť proti Znojmu. Habsburgovci bezúspešne obliehali mesto. V armáde vypukla epidémia úplavice a na chorobu zomrel aj Albrecht IV. Podľa staršej verzie bol vraj pri obliehaní Znojma otrávený a lekár povolaný z Viedne sa ho snažil zachrániť vtedy obľúbenou metódou – zavesením za nohy hlavou dole, aby jed vyšiel z tela. Jeho snaženie však bolo márne.