Aleksander Krawczuk
| Aleksander Krawczuk | |
| poľský historik a esejista | |
 | |
| Narodenie | 7. jún 1922 Krakov, Poľsko |
|---|---|
| Úmrtie | 27. január 2023 (100 rokov) |
| Odkazy | |
| Commons |  Aleksander Krawczuk |
Aleksander Krawczuk (* 7. jún 1922, Krakov, Poľsko – † 27. január 2023[1]) bol poľský historik a esejista, profesor humanitných vied, minister kultúry a poslanec.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Počas druhej svetovej vojny bol vojakom Armie Krajowej ozbrojenej odbojovej organizácie v Poľsku.
V roku 1949 úspešne ukončil štúdia filozofie a dejín na Jagelonskej univerzite a následne sa tam venoval vedeckým prácam na katedre starovekých dejín. V roku 1985 získal titul profesor. V rokoch 1986 – 1989 zastával funkciu ministra kultúry vo vláde Zbigniewa Messnera a vo vláde Mieczysława Rakowského a bol tiež členom Národného výboru Grunwald inštitúcie založenej na podporu poľskej armády s pamätnou bitkou pri Grunwalde v jej názve. Od roku 1991 do roku 1997 bol poslancom Zväzu demokratickej ľavice (SLD) počas prvého funkčného obdobia 1991 – 1993 a druhého funkčného obdobia 1993 – 1997 v Sejme (parlamente).
Profesne sa venoval staroveku a snaží sa históriu aj popularizovať, čoho ukážkou je dokumentárny seriál Antyczny świat profesora Krawczuka (Staroveký svet profesora Krawczuka). Publikoval tiež celý rad kníh z ktorých sú mnohé preložené do viacerých jazykov.
V roku 1997 mu poľský prezident Aleksander Kwaśniewski za jeho významný prínos národnej kultúre udelil štátne vyznamenanie Rad Polonia Restituta.[2].
Vybrané publikácie[upraviť | upraviť zdroj]
- Kolonizacja sullańska, Ossolineum, Vroclav 1960
- Gajusz Juliusz Cezar (kniha), Ossolineum, Vroclav 1962
- Cesarz August (książka), Ossolineum, Vroclav 1964
- Neron, Czytelnik, Varšava 1965
- Herod, król Judei, Wiedza Powszechna, Varšava 1965
- Perykles i Aspazja, Ossolineum, Vroclav 1967
- Siedmiu przeciw Tebom, PIW, Varšava 1968
- Sprawa Alkibiadesa, Czytelnik, Varšava 1968
- Kleopatra, Ossolineum, Wrocław 1969
- Wojna Trojańska: Mit i historia, Wiedza Powszechna, Varšava 1969
- Konstantyn Wielki, Wiedza Powszechna, Varšava 1970
- Pan i jego filozof. Rzecz o Platonie, PIW, Varšava 1970
- Ród Konstantyna , Wiedza Powszechna, Varšava 1972
- Sennik Artemidora, Ossolineum, Vroclav 1972
- Tytus i Berenika, Czytelnik, Varšava 1972
- Julian Apostata, Wiedza Powszechna, Varšava 1974
- Rzym i Jerozolima, Czytelnik, Varšava 1974
- Mity, mędrcy, polityka, PIW, Varšava 1975
- Maraton, Wiedza Powszechna, Varšava 1976
- Ostatnia Olimpiada, Ossolineum, Vroclav 1976
- Upadek Rzymu. Księga wojen, Ossolineum, Vroclav 1978
- Starożytność odległa i bliska, "Pax", Varšava 1980
- Mitologia starożytnej Italii, Wydawnictwa Artystyczne i Filmowe, Varšava 1982
- Ród Argeadów, Wyd. Literackie, Krakov 1982
- Stąd do starożytności, Wydawnictwa Radia i Telewizji, Varšava 1985
- Poczet Cesarzy Rzymskich, Iskry, Varšava 1986
- Opowieści o zmarłych. Cmentarz Rakowicki, KAW, Krakov 1987
- Groby Cheronei, Wyd. Poznańskie, Poznaň 1988
- Alfabet Krawczuka Mitologiczny, "Cracovia", Krakov 1991
- Rzymianki, Polczek, Kraków 1992
- Poczet cesarzy bizantyjskich, Iskry, Varšava 1992
- Kronika starożytnego Rzymu, Iskry, Varšava 1994
- Kronika Rzymu i Cesarstwa Rzymskiego, Iskry, Varšava 1997
- Poczet cesarzowych Rzymu, Iskry, Varšava 1998
- Rzym, Kościół, cesarze, Iskry, Varšava 2000
- Polska za Nerona, Iskry, Varšava 2002
- Spotkania z Petroniuszem, Iskry, Varšava 2005
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ DUCH, Wojtek. Zmarł prof. Aleksander Krawczuk. Wybitny historyk starożytności [online]. 2023-01-27, [cit. 2023-01-28]. Dostupné online. (po poľsky)
- ↑ Postanowienie Prezydenta Rzeczypospolitej Polskiej z dnia 11 listopada 1997 r. o nadaniu orderów. [online]. prawo.sejm.gov.pl, 1997-11-11, [cit. 2019-05-15]. Dostupné online. (po poľsky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Aleksander Krawczuk
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Aleksander Krawczuk na poľskej Wikipédii.