Alelopatia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Alelopatia (tiež allelopatia, amenzalizmus, antibióza či antagonizmus) je jeden zo základných typov biologických interakcií medzi dvoma či viacerými organizmami. Jeden organizmus (inhibítor) ovplyvňuje negatívne druhý organizmus (amenzál) svojimi chemickými látkami, ktoré vypúšťa do prostredia. Môže ísť o jednu, alebo niekoľko látok. Amenzál pritom na inhibítora nepôsobí nijak, teda ani kladne ani záporne.

Alelopatické látky[upraviť | upraviť zdroj]

Alelopatické látky, sú zlúčeniny produkované inhibítorovými organizmami, majú značný význam v lekárstve. Ide najmä o:

  • antibiotika – produkovaná mikroorganizmami (spravidla hubami), inhibujú rast iných mikroorganizmov. Používajú sa pri potlačovaní bakteriálnych infekcií;
  • fytoncidy – produkované vyššími rastlinami, inhibujú rast baktérií a prvokov (liečivé rastliny používané v ľudovom liečiteľstve obsahujú práve tieto látky);
  • jedy – jedovaté látky produkované baktériami alebo sinicami, pôsobí na vyššie rastliny a živočíchy.

Príklady[upraviť | upraviť zdroj]

  • Clostridium tetani – parazitická baktéria (kombinácia parazitizmu a amensalizmu) produkujúci toxín tetanospazmin, ktorý ochromuje nervovú sústavu, spôsobuje kŕče svalstva.
  • Clostridium botulinum – baktéria produkujúca botulotoxín, veľmi účinný toxín, ktorý sa vytvára v skazených potravinách (konzervách).
  • Penicillium bráni rastu grampozitívnych baktérií
  • Sinice – produkujú toxíny, ktoré môžu u človeka vyvolať kožné vyrážky, zápal spojoviek a v prípade vypitia aj otravu.
  • Juglans nigra a Agát biely (Robinia pseudacacia). Ich korene vylučujú jedovaté látky (napr. juglon), ktorý pôsobí toxicky na okolité rastliny. Z toho však majú nepatrný úžitok.

Príkladom je napríklad pôsobenie antibiotik na niektoré mikroorganizmy alebo agátu na iné rastliny.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alelopatie na českej Wikipédii.