Alessandro Manzoni

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Alessandro Manzoni
Alessandro Manzoni
taliansky spisovateľ a básnik

Narodenie 7. marec 1785
Miláno, Taliansko
Úmrtie 22. máj 1873 (88 rokov)
Miláno, Taliansko

Alessandro Francesco Tommaso Manzoni (* 7. marec 1785, Miláno – † 22. máj 1873, Miláno), taliansky spisovateľ a básnik, hlavný predstaviteľ talianskeho romantizmu.

Do talianskej literatúry ako prvý umiestnil postavy z ľudových vrstiev. Po roku 1827 sa venoval prevažne filozofickým, filologickým, náboženským a literárnym prácam, predovšetkým úvahám o podobe budúceho spisovného jazyka, za ktorý navrhoval hovorové nárečie Florencie.

Vyrastal v šľachtickej rodine. Starý otec z matkinej strany Cesare Beccaria, bol filozof a politik, ktorého najznámejšou prácou je esej O zločinoch a trestoch (Dei deliti e delle pene).

Otec Alessandra bol Giovanni Verri, keď sa matka vydala za Pietra Manzoniho, dal svoje meno Alessandrovi.

V roku 1860 prijal od kráľa Vittoria Emanuele II. menovanie za senátora a nasledujúci rok sa zúčastnil na vyhlásení Talianskeho kráľovstva.

Manzoni zomrel 22, mája 1873 v Miláne na zápal mozgových blán. Jeho pozostatky boli niekoľko dní vystavené a na pohrebe sa s ním rozlúčili aj najvyšší predstavitelia štátu. Je pochovaný na Cimitero Monumentale di Milano.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • básne: Il trionfo della libertà, L`Adda, I Sermoni
  • lyrické dielo: Inni Sacri (5 hymien)
  • patriotická óda: Marzo – venovaná Teodorovi Körnerovi
  • politická óda: Il Cinque Maggio – spomienka na Napoleona
  • romantické tragédie: Il Conte di Carmagnola, Adelchi
  • historický román: Snúbenci

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]