Alexander I. (Bulharsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Alexander I.
Alexander I. (Bulharsko)
bulharský knieža

Narodenie 5. apríl 1857
Benátky, Taliansko
Úmrtie 17. november 1893 (36 rokov)
Graz, Rakúsko

Alexander I. z Hesensko-battenberskej dynastie (* 5. apríl 1857, Benátky, Taliansko – † 17. november 1893, Graz, Rakúsko) bol bulharský knieža.

Bol druhým synom princa Alexandra Hessenského a synovcom ruskej cárovnej Márie Alexandrovnej, manželky Alexandra II..

V bulharských dejinách je známy pod menom Alexander Batenberg. Hoci sa na bulharskom tróne zdržal iba sedem rokov, do dejín Bulharska sa zapísal ako prvé knieža Bulharského kniežatstva po Osloboditeľskej vojne. Je spojený s dvoma dôležitými udalosťami v dejinách Bulharska. Stal sa symbolom slobody a nádeje, keď takmer po piatich storočiach nadvlády Osmanskej ríše sa zaslúžil sa o Zjednotenie Bulharského kniežatstva a Východnej Rumélie na jeseň roku 1885 (6. september) a zvíťazil v boji o slobodu bulharského národa v srbsko-bulharskej vojne (1885 - 1886).

Životopia[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Benátkach v Taliansku. Pochádzal z aristokratickej rodiny battenberskej dynastie, ktorá mu dala - podľa starej tradície dynastickej rodiny - to najlepšie vzdelanie. Študoval na vojenskej škole v Rusku v období, keď bulharský národ viedol boj o cirkevné osamostatnenie sa a politickú slobodu. Keď v roku 1877 vypukla Rusko-turecká vojna Alexander sa ako nemecký princ a podporučík stal členom ruskej armády s ktorou prešiel cez Dunaj na juh Bulharska.

Politická kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Keď sa na Berlínskom kongrese v lete roku 1878 rozhodlo, že budúce knieža zjednoteného Bulharska by malo byť aristokratom (nie však z nejakej veľkej dynastickej rodiny vládnucej v Európe), Rusko a Veľké sily sa rozhodli jeho kandidatúru na bulharský trón podporiť. Dňa 17. apríla 1879 ho ako 22 ročného poslanci 1. Veľkého národného zhromaždenia zvolili za prvé knieža Bulharského kniežatstva.

Počas svojej vlády sa aj napriek nesúhlasu s niektorými politickými krokmi Ruska snažil upevniť si moc v krajine, čím si na svoju stranu získal mnoho odporcov. Medzi bulharským obyvateľstvom bol však nepochybne populárny. Prvýkrát v dejinách krajiny zaviedol tzv. sťažovací deň - stanovený deň v každom týždni, kedy obyvatelia z celej krajiny mohli prísť predniesť svoje prosby, posťažovať sa a povedať kniežaťu, čo ich trápi.

Rok 1885 priniesol Bulharsku vážny boj o prežitie, avšak pri zjednotení krajiny ako aj pri srbsko-bulharskej vojne (1885 - 1886) sa Alexander I. zachoval ako naozajstný patriot a obranca pokusu o národné zjednotenie Bulharského kniežatstva a Východnej Rumélie. Táto obrana spoločného národného diela mu v krajine zvýšila autoritu, ale čím ďalej tým viac znepokojovala jeho odporcov. V noci z 9. - 10. augusta 1886 prívrženci ruskej politiky zorganizovali v krajine prevrat a zvrhli knieža z trónu. Hoci sa naňho ešte na chvíľu vrátil, bez pomoci Ruska už nebol schopný udržať si autoritu v Bulharsku, a tak 25. augusta 1886 podpísal abdikačnú zmluvu so slovami „Boh pomáhaj Bulharsku.“

Alexander sa po svojej abdikácii stiahol z verejného života Európy. 6. februára 1889 sa oženil s opernou speváčkou, bratislavskou rodáčkou Johannou Loisinger, a prijal titul gróf z Hartenau. Spolu mali dve deti, syna Asena a dcéru Cvetanu.

Zomrel nečakane 17. novembra 1893 v Grazi vo veku 36 rokov. Jeho poslednou vôľou bolo, aby mu postavili skromnú hrobku do ktorej 24. novembra 1893 preniesli jeho pozostatky. Hrobka sa dodnes nachádza v jeho mauzóleu na námestí Alexandra Batenberga v hlavnom meste Bulharska, Sofii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bobev B.: Úryvky z dejín Bulharska (1878 - 1944), Zefir, Sofia, 1992.



Vladárske tituly
Predchodca
-
knieža
18791878
Nástupca
Ferdinand I. (Bulharsko)