Alexander Selkirk

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Socha Alexandra Selkirka v rodnej dedine

Alexander Selkirk rodený ako Alexander Selcraig (* 1676 Lower Largo, Škótsko13. december 1721) bol škótsky námorník, ktorý prežil 4 roky na opustenom ostrove Más a Tierra (dnes Ostrov Robinsona Crusoa). Jeho zážitky inšpirovali Daniela Defoea k napísaniu románu Robinson Crusoe.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Alexander Selkirk sa narodil v roku 1676 v pobrežnej dedine Lower Largo, Fifa v Škótsku ako syn garbiara a obuvníka. Ešte ako mladistvý utiekol ku námorníkom po tom, čo bol obvinený z neprístojného správania sa.

Po ôsmich rokoch na mori, po vypuknutí vojny proti Francúzku a Španielsku sa pridal ku korzárovi Viliamovi Dampierovi, slúžil ako námorník (majster plavby) na súkromnej lodi - galeóne Cinque Ports Galley, ktorej velil námorný kapitán Charles Pickering.

Vďaka jeho matematickým schopnostiam mu zverili funkciu lodného navigátora. Vyplávali 11. septembra 1703 z prístavu Kinsale spolu s loďou Saint George, mali križovať pobrežie Južnej Ameriky proti španielskemu loďstvu.

Vo februári 1704 už plávali pozdĺž peruánskeho pobrežia. V máji 1704 spoločnosť lode rozdelila a kapitán Pickering zomrel. Selkirk sa však pohneval s vyšším dôstojníkom Tomsin Stradlingom, ktorý sa po smrti kapitána Pickeringa stal kapitánom lode. Pohádal sa s ním, pretože neveril, že loď je schopná plavby pre poškodenie, a presakovanie vody.

Preto sám požiadal v októbri 1704 o vysadenie na vtedy neobývaný ostrov Juan Fernandez, kam prišli po doplnenie zásob. Alexander bol presvedčený, že odpláva ďalšou loďou. Galéna Cinque Ports pokračovala ďalej, ale pre silné presakovanie vody museli priplávať k ostrovu Gorgona, kde sa dobrovoľne vzdali Španielom.

Avšak 20 mužov posádky aj s veliteľom Johnom Clippertonom dezertovalo, loď lacno predali, peniaze si rozdelili, a odišli do Makaa, kde sa rozutekali.

Život na ostrove[upraviť | upraviť zdroj]

Kniha z roku 1835 inšpirovaná Selkirkovým životom

Selkirk prežil na ostrove vďaka divému ovociu a zelenine, taktiež početnému množstvu divých kôz. Na rozdiel od románového Crusoa, nemal žiadneho sluhu Piatka. V nemalej miere mu pomohli aj skúsenosti a vedomosti z výroby a činenia zvieracích koží, ktoré nadobudol u otca, kde už ako 9 ročný pracoval.

Na ich základe si mohol vyrobiť sám oblečenie, obuv a prikrývky. Údajne bol vysadený na ostrov s dvomi kuframi s výbavou, aj mušketou, nožom, strelným prachom, Bibliou a tabakom. Vo svahu si vyhĺbil dve neveľké jaskyne, vybudoval prístrešok vo vnútrozemí ostrova, ohradu pre zvieratá. Zasadil viacero užitočných rastlín a stromov. Počas jeho nedobrovoľného pobytu na ostrov priplávali dve lode, ale obidve boli španielske. Keďže on bol z britskej korzárskej lode, tak sa od strachu pred ich posádkami skryl.

Dňa 12. februára 1709 bol nájdený a zachránený britskou loďou Duke, ktorej velil korzársky kapitán Woodes Rogers, (v roku 1717 sa stal Rogers prvým guvernérom na Bahamských ostrovoch, a inšpiroval Daniela Defoa k napísaniu románu).

Tri roky po jeho záchrane sa Selkirk oženil v Škótsku so 16 ročnou dojičkou Sophiou Bruceovou. Po roku sa opäť vrátil na more. V roku 1717 nastúpil ku kráľovskému vojenskému loďstvu. V Plymouthe si našiel milenku Frances Candes, majiteľku hostinca, ktorá ho presvedčila aby sa s ňou oženil, tak aj urobil a ku svojej manželke Žofii sa už nevrátil.

Neskôr vyplával na lodi HMS Weymouth, na ktorej slúžil ako poručík. Avšak počas plavby ochorel na žltú zimnicu a 13. decembra 1721 večer o 20. hodine ako 41 ročný zomrel.

Pochovali ho do vôd Atlantiku niekde pri západných brehoch Afriky. Po jeho smrti sa rozpútal nechutný právny spor o dedičstvo, ktoré si nárokovali obidve ženy. Súd rozhodol na základe Selkirkovho skoršieho závetu, že dedičstvo dostane krčmárka Frances Candesová. Žofia Bruceová zostala chudobná. Najväčšou ľútosťou v živote Selkirka bol odchod z ostrova Juana Fernandéza.

Britskí, japonskí a čilskí archeológovia objavili presné miesto kde Alexander Selkirk prežil viac ako štyri roky. Po 13 ročnom hľadaní tím vedený Daisuke Takahashi vyhlásili, že identifikovali miesto, kde v osemnástom storočí námorník táboril, varil, a ako osamelý pozorovateľ sa zdržiaval. Rozhodujúci prielom v hľadaní bol objav fragmentu jedného zo Selkirkovho navigačného náradia, akým bolo medené kružidlo.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • [1]Alexander Selkirk, the Real Robinson Crusoe (po anglicky)
  • [2] Piráti a korzári (po anglicky)
  • [3]Bukanieri a korzári.(po anglicky)
  • [4]Zoznam veliacich pirátov, bukanierov a korzárov (po anglicky)
  • [5] Slávni piráti (po anglicky)