Alexandr Nikolajevič Ostrovskij

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg Toto je článok o ruskom dramatikovi. O ukrajinskom matematikovi pozri Alexandr Markovič Ostrovskij
Alexandr Nikolajevič Ostrovskij
Alexandr Nikolajevič Ostrovskij
ruský dramatik

Narodenie 12. apríl 1823
Moskva, Rusko
Úmrtie 14. jún 1886 (63 rokov)
Ščelykov, Rusko

Alexandr Nikolajevič Ostrovskij, rus. Александр Николаевич Островский (* 12. apríl 1823, Moskva, Rusko – † 14. jún 1886, Ščelykov, Rusko) bol ruský dramatik. Vo svojich dielach sa zameriaval predovšetkým na život moskovskej spoločnosti.

Tvoril v období realizmu a jeho dramatické diela sa radia k dielam jeho súčasníkov Leva Nikolajeviča Tolstého, Fiodora Michajloviča Dostojevského a Ivana Sergejeviča Turgeneva.

Život a dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Ostrovskij sa narodil do rodiny moskovského obchodného právnika a tak mu bol svet obchodovania blízky už od malička. Po skončení moskovského gymnázia, Ostrovskij študoval právo. Po skončení štúdia v roku 1843 vstúpil do štátnej služby a pracoval na súdoch až do 1851. Mnohé charaktery, či už z jeho rodinného prostredia alebo z pracovných skúseností mu poslúžili ako predobraz postáv z komédie Dohodneme sa, veď sme svoji.

Už ako sedemnásťročný chlapec si Ostrovskij obľúbil svet divadla a v roku 1847 začal písať svoje prvé dramatické pokusy, ktoré aj verejne prezentoval. Ešte v ten istý rok sa mu podarilo vydať jednu zo scén komédie Veď sme svoji, ktorá bola vydaná vo svojej úplnosti o tri roky neskôr, v roku 1850 pod názvom Bankrot. Vďaka tejto hre si Ostrovskij získal reputáciu zručného dramatika. Sarkastický, ale pravdivý obraz o moskovských obchdoníckych kruhoch v nich vzbudil veľkú nevôľu a hra bola zakázaná. Po zásahoch cenzúry bola znovu vydaná v roku 1859 a v tejto spotvorenej forme bola odpremiérovaná v roku 1861. Pôvodný text hry sa na javisku objavil až v roku 1881. Práve táto hra prispela k Ostrovského odchodu zo štátnej služby.

Po odchode zo štátnej služby sa Ostrovskij začal naplno venovať písaniu - spomedzi ruských autorov je výnimočný práve tým, že sa venoval výlučne iba dráme a divadlu. Počas svojho života napísal 48 hier, z toho osem bolo veršovaných. Venoval sa rôznym témam, či už to boli ruské dejiny alebo rozprávkové hry. Ťažisko jeho práce však leží v manieristických drámach kriticky zobrazujúcich moskovskú spoločnosť.

Nasledovala ďalšia hra Chudoba cti netratí vznikla pod vplyvom slavofilského hnutia - Ostrovskij v nej kontrastuje ruskú tradíciu, ktorej pokladmi sú milosť a láska, s povrchnosťou a pozlátkom západnej civilizácie. Nasledovali hry Bez vena a Nesadaj si do cudzích saní. Práve táto hra bola prvou, ktorú v roku 1854 uviedli v divadle.

V roku 1856 sa Ostrovskij vydal na cestu po krajoch v okolí Volgy. Taktiež sa uchádzal o post ministra námorníctva - jeho úlohou bolo vykonať prieskum a podať správu o riečnej navigácii na Volge a využiteľnosti kraju pre námorníctvo. Taktiež mal za úlohu vykonať etnologický prieskum medzi obyvateľstvom. Zapisoval zvyky, obyčaje a pracovné podmienky obyvateľov. Tento výlet priamo ovplyvnil Ostrovského hry Les a Búrka. Práve Búrku považujú za Ostrovského majstrovské dielo.

Výberová bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1850: Veď sme svoji (pôvodne pod názvom Bankrot) (Свои люди — сочтёмся)
  • 1854: Chudoba cti netratí (Бедность не порок)
  • 1856: Výnosné miesto (Доходное место)
  • 1860: Búrka (Гроза)
  • 1871: Les (Лес)
  • 1875: Vlci a ovce (Волки и овцы)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]