Alexandr Nikolajevič Radiščev

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Alexandr Nikolajevič Radiščev
Alexandr Nikolajevič Radiščev
ruský filozof

Narodenie 31. august 1749
Moskva, Rusko
Úmrtie 25. september 1802 (53 rokov)
Petrohrad, Rusko
Pamätník v Moskve

Alexandr Nikolajevič Radiščev, rus. Алекса́ндр Никола́евич Ради́щев (* 31. august 1749, Moskva, Rusko – † 25. september 1802, Petrohrad) bol ruský filozof a spisovateľ, predstaviteľ osvietenstva.

Pochádzal zo šľachtickej rodiny, najprv študoval od siedmich rokov v Moskve, potom v rokoch 1762-1766 v petrohradskej kadetnej škole a nakoniec päť rokov chémiu a lekárstvo v Lipsku. Výrazne ho oslovili osvietenské myšlienky francúzskych filozofov 18. storočia, hlavne myšlienky J. J. Roussaeua. Pre svoj dôrazný senzualizmus, v ktorom ho ovplyvnili umelecké postupy anglického sentimentalistického spisovateľa Laurenca Sterna, a pre svoj záujem o emocionálne momenty ľudskej povahy býva označovaný za predstaviteľa osvietenského a revolučného krídla v ruskom sentimentalizme. V roku 1771 vstúpil do štátnej služby, onedlho potom nastúpil k vojsku, ale čoskoro šiel do výslužby. Roku 1778 znova vstúpil do štátnej služby. Bol mierny voči podriadeným a vynikal nestrannosťou. To, že zastával pomerne vysoké úrady na rôznych miestach štátnej adiministratívy, mu dalo možnosť spoznať zblízka údel prostého ľudu. Tým sa u neho posilnili opozičné nálady. V tom čase ho začala zaujímať aj literatúra.

Cesta z Petrohradu do Moskvy[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1790 založil vlastnú tlačiareň, v ktorej vydal List priateľovi žijúcemu v Toboľsku (Письмо к другу, жительствующему в Тобольске, по долгу звания своего) a známe dielo Cesta z Petrohradu do Moskvy (Путешествие из Петербурга в Москву) s odvážnymi úvahami o nevoľníctve, ktoré venoval priateľovi Kutuzovovi. Je to súbor čŕt, pozorovaní, alegórií a úvah o súdobom ruskom živote, predovšetkým o prostredí ruskej feudálnej dediny. Kniha bola vydaná anonymne. Z taktických príčin a v súlade s dobovou sentimentalistickou obľubou štylizovať bola napísaná ako súbor výňatkov z autorovho osobného cestovného denníku. Vo svojom celku však prekročil obvyklé medze osvietenského kriticizmu natoľko, že vyznieva ako úplné odsúdenie celého panujúceho poriadku a jeho ideologickej nadstavby. Kniha obsahuje mnoho priamych obrazov feudálneho útlaku nevoľníkov. Zobrazuje ich zúfalú sociálnu situáciu a ich nemenej zúfalé a ponižujúce bezprávne postavenie. Kniha bola veľmi úspešná a tak sa dostala aj ku Kataríne II.. Proti Radiščevovi sa začalo viesť vyšetrovanie, uväznili ho, a na Katarínino želanie ho odsúdili na smrť. Rozsudok bol potom zmenený na vyhnanstvo na Sibíri. Neskôr Radiščeva Alexander I. úplne oslobodil a znovu ho prijali do štátnej služby. Vyhnanstvo však podlomilo jeho fyzické a psychické sily do tej miery, že krátko po prijatí do štátnej služby spáchal samovraždu. Jeho dielo Cesta z Petrohradu do Moskvy je významným a pozoruhodným pamätníkom svojej doby, Radiščev v ňom odvážne obhajuje ľudskú slobodu. V roku 1858 vyšlo dielo v Londýne a roku 1876 v Lipsku. V Rusku povolili vytlačiť výťah z neho roku 1868. Až roku 1870 vyšiel text vo vybraných spisoch podľa vydania z roku 1790, ale aj toto vydanie bolo zničené. Roku 1888 vytlačili na povolenie len 99 exemplárov diela, jeho básne sa dlho nemohli uverejňovať, a ani jeho meno nebolo dovolené spomínať v tlači.

Do dejín literatúry vstúpil ako priekopník sociánokritickej tradície ruskej klasickej literatúry.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Filozofické a literárno-kritické práce[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1771 Úvahy o gréckej histórii (Размышления о греческой истории)
  • 1780 Slovo o Lomonosovovi (Слово о Ломоносове)
  • 1789 Beseda o tom, kto je synom vlasti (Беседа о том, что есть сын Отечества)
  • 17921795 O človeku, o jeho smrteľnosti a nesmrteľnosti (О человеке, о его смертности и бессмертии)
  • 1811 Pomník daktylotrochejskému bohatierovi (Памятник дактилохореическому витязю)

Poézia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1779-1782 Stvorenie sveta (Творение мира)
  • 1783 Voľnosť (Вольност)
  • 1791 Chceš vedieť, kto som? (Ты хочешь знать кто я?
  • 1792 Modlitba (Молитва)
  • 1799 Bova (Бова)
  • 1799 Žeriavy (Журавли)
  • 1800 Idyla (Идиллия)
  • 1800 Óda na môjho priateľa (Ода к другу моему)
  • 1801 Sapfické strofy (Сафические строфы)
  • 1802 Osemnáste storočie (Осьмнадцатое столетие)
  • 1807 Piesne spievané na závodoch na počesť starých slovanských bohov (Песни, петые на состязаниях в честь древним славянских божествам)
  • 1807 Historická pieseň (Песнь историческа, publikováno)

Próza[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1773 Denník jedného týždňa (Дневник одной недели)
  • 1789 Život Fjodora Vasilieviča Ušakova (Житие Фёдорa Васильевичe Ушаковa)
  • 1790 List priateľovi žijúcemu v Toboľsku (Письмo к другу, жительствующему в Тобольске)
  • 1790 Cesta z Petrohradu do Moskvy (Путешествие из Петербурга в Москву)
  • 1906 Zápisky z cesty na Sibír (Записки путешествия в Сибирь)

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • PAROLEK, Radegast - HONZÍK, Jiří: Ruská klasická literatura. Svoboda, Praha: 1976. 629 s.
  • KULEŠOV, Vasilij Ivanovič: Istorija russkoj literatury XIX veka. Vydavateľstvo МГУ, Moskva: 1997. 624 s. ISBN 5-211-03044-3
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alexandr Nikolajevič Radiščev na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]