Alexandr Nikolajevič Afanasiev

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Alexandr Nikolajevič Afanasiev
Alexandr Nikolajevič Afanasiev
Narodenie11. júl 1826
Borov
Úmrtie23. september 1871 (45 rokov)
Moskva
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Alexandr Nikolajevič Afanasiev
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Alexandr Nikolajevič Afanasiev

Alexandr Nikolajevič Afanasiev (rus. Александр Николаевич Афанасьев; * 11. júl 1826 - † 23. september 1871, Moskva; * 23. júl 1826 – † 5. október 1871 podľa [1]) bol ruský právnik, literárny historik a folklorista. Jeho dodnes neprekonané dielo je najväčšou zbierkou príbehov a povier slovanskej mytológie a zároveň najväčšou zbierkou ľudových príbehov, akú kedy zostavil jednotlivec - obsahuje až 640 mýtov, legiend a ľudových rozprávok. Po prvýkrát vyšlo v ôsmich zväzkoch od rokoch 1855 - 1867. Tým sa stal jednou z najvýznamnejších postáv ruskej národnej kultúry.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Po štúdiách na gymnáziu sa vzdelával na Moskovskej univerzite. Stal sa profesorom histórie, no jeho kariéru prerušila cenzúra. Cárske Rusko vtedy viac inklinovalo k západnej kultúre a druhé vydanie jeho diela sa nestretlo s pochopením, jeho náklad skonfiškovali a neskôr spálili. Bol predvolaný pred vyšetrovaciu komisiu v Petrohrade a upadol do nemilosti, bol prepustený zo zamestnania a zhabali mu dom v Moskve. Toto druhé vydanie bolo napokon publikované vo Švajčiarsku pod názvom Secret Bawdy Tales of Russia v roku 1872.[2] Po tomto neúspechu sa stal novinárom. Napriek chorobe a chudobe začal Afanasiev pracovať na novom diele s názvom Básnická interpretácia prírody u Slovanov. Zomrel v chudobe vo veku 45 rokov v Moskve.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Afanasiev bol dobre oboznámený s poverami v jeho rodnom meste Borove. Už jeho prvé vedecké články sa týkali bosoriek. Napísal trojzväzkové dielo Poetické názory Slovanov na prírodu, publikované v rokoch 1865 - 1869.[1] Ako symbolický náhľad Slovanov na prírodu tu okrem iného interpretoval aj rozprávku o Krásnej Vasilise. Jeho záľuba v mýtoch pre ich starobylosť a hudobný pôvab vyústila do obrovského diela s názvom Ruské národné rozprávky (Narodnje russkie skazki) v čase, keď ruská aristokracia pestovala záľubu v napodobňovaní cudzích kultúr. Ide o najväčšiu zbierku ľudových príbehov zostavenú jednotlivcom. Má nenahraditeľné miesto pri štúdiu slovanskej mytológie. Obsahuje až 640 mýtov, legiend a ľudových rozprávok, ktoré vyšli v ôsmich zväzkoch v rokoch 1855 - 1867. Okrem toho ešte zozbieral a vydal knihy Ruské rozprávky pre deti, Ruské národné legendy a Ruské zabudnuté príbehy.

Teórie o symboloch v ľudovej mytológii[upraviť | upraviť zdroj]

Alexander Afanasiev sa pri štúdiu mýtov pokúšal pochopiť, akú súvislosť majú s vnímaním prírody ich autorov. Chcel pochopiť postoj rozprávača príbehu k jeho vnímaniu sveta a v knihe Poetické názory Slovanov na prírodu vysvetľuje symboliku príbehov. Ako príklad možno uviesť príbeh o Mariji Morevne.

Do paláca kniežaťa Ivana prichádzajú traja vtáčí ženísi v sprievode hromu, víchrice a blesku. Sú to v skutočnosti dážď, hromobitie a vietor. Tri princezné, ktoré si berú za ženy, predstavujú slnko, mesiac a hviezdy. Starí Slovania si takto do príbehu preniesli jav, keď sa za búrky vytráca z oblohy svetlo a vysvetlili si ho ako únos panien. Mária Morevna (dcéra Mora) je slnko, ktoré sa na úsvite a za súmraku kúpe v mori. Koščej Bessmertnyj (Kostej Nesmrteľný) je spútaný reťazami a u Slovanov predstavuje búrkový oblak v putách zimných mrazov. Keď sa však na jar napije vody vyslobodí sa, unesie Mariu Morevnu a slnko zastrú oblaky. Knieža Ivan predstavuje podľa Afanasieva Perúna, ktorý rozdrví búrkový oblak, zachráni slnko a vyvedie ho spoza hôr.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Cotterell, A.: Mytológia. Bohovia, hrdinovia, mýty. Slovart Bratislava, 2007
  1. a b Afanasiev, Alexandr Nikolajevič. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 64.
  2. . Dostupné online. Archivované 2009-07-18 z originálu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]