Alexis Tsipras

	Alexis Tsipras ; Αλέξης Τσίπρας
	; Alexis Tsipras 16. januára 2012
186. a 188. predseda vlády Grécka
	V úrade; 21. september 2015 – 8. júl 2019
Prezident	Prokopis Pavlopulos
	V úrade; 26. január 2015 – 27. august 2015
11. vodca opozície
	V úrade; 20. jún 2012 – 26. január 2015
Premiér	Antonis Samaras
Súčasný poslanec Helénskeho parlamentu
Momentálne v úrade
	od 4. október 2009
1. predseda Koalície radikálnej ľavice
Momentálne v úrade
	od 4. október 2009
4. predseda Koalície ľavice, hnutí a ekológie (Synaspismós)
	V úrade; 4. október 2009 – 10. júl 2013
Biografické údaje
Narodenie	28. júl 1974 (49 rokov); Atény, Grécko
Politická strana	Koalície ľavice, hnutí a ekológie, ; Koalícia radikálnej ľavice
Alma mater	Národná technická univerzita v Aténach
Národnosť	grécka
Vierovyznanie	ateista
Rodina
Partnerka	Peristera Batziana
Deti	2
Odkazy
	Alexis Tsipras; (multimediálne súbory)
	Politický portál; Biografický portál

Alexis Tsipras (novogr. Αλέξης Τσίπρας; písaný tiež ako Alexis Cipras, * 28. júl 1974, Atény, Grécko) je grécky ľavicový politik, predseda ľavicovej strany SYRIZA, a od septembra 2015 do júla 2019 bol po druhýkrát premiér Grécka (188.). Ako premiér pôsobil aj od januára do augusta 2015.

Štúdium a rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Aténach, vyštudoval technickú univerzitu v Aténach, venoval sa odboru stavebníctvo a urbanistika. Už počas štúdia sa angažoval do ľavicových hnutí, je obdivovateľom juhoamerických ľavicových vlád. Je ženatý s Peristerou Bazianou, má dvoch synov a je ateista.

Politická kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Tsipras sa zamlada angažoval v organizácii KNE (komunistická mládež Grécka), pracoval na sekretariáte študentskej organizácie Ένωσης Αριστερών Νέων (Enosis Aristeron Neon-Spolok ľavicovej mládeže), kde sa v roku 1999 dostal na čelo ústrednej rady organizácie.

V roku 2006 kandidoval na starostu Atén a skončil na treťom mieste. V roku 2008 bol zvolený za predsedu, kde vystriedal dovtedajšieho predsedu Alekosa Alavanosa. O rok neskôr bola zlúčením viacerých ľavicových a komunistických hnutí do hnutia SYN vytvorená politická strana SYRIZA (Synaspismós Rizospastikís Aristerás, Koalícia radikálnej ľavice), ktorej predseda sa stal Tsipras a tak sa v parlamentných voľbách 2009 dostal prvýkrát do gréckeho parlamentu, SYRIZA získala 4,6%. Vládu vtedy vytvorila strana PASOK, premiérom sa stal Jeorjos Papandreu, ktorý prebral vládu po odstúpení bývalej vlády Kostasa Karamanlisa zo strany Nea Dimokratia, ktorá Grécko za osem rokov priviedla k bankrotu. Premiér Papandreu musel vyjednať od EU pôžičku a zaviedol tvrdé úsporné opatrenia, ktoré kritizoval Alexis Tsipras a vtedy ešte aj Antonis Samaras, nový predseda Nea Dimokratia, premiér Grécka v rokoch 2012-2015 a v súčasnosti najväčší presadzovač úsporných opatrení.

SYRIZA začala svojou antiúspornou politikou získavať stále väčší počet priaznivcov a v predčasných voľbách v máji 2012 získala 16,8%. Pretože sa však nepodarilo vytvoriť vládu, bolo o mesiac nutné usporiadať nové voľby, kde SYRIZA získala až 26,9%, ostala však v opozícií a novú vládu vytvoril Antonis Samaras, ktorý pokračoval v úspornej politike. Počas tejto vlády organizoval Tsipras mnoho mítingov a tvrdo kritizoval úspornú politiku Samarasa.

Koncom roka sa nepodarilo parlamentu zvoliť prezidenta a na január roku 2015 boli vyhlásené predčasné voľby ktoré vyhrala SYRIZA zo ziskom 36,3%. Bolo to po prvýkrát v histórií krajiny, kedy voľby vyhrala radikálna ľavica. SYRIZA dostala 149 mandátov a po spojení s malou pravicovou stranou Anexartiti Ellines (Nezávislí Gréci), ktorá tiež kritizuje úspornú politiku, vytvorila vládu. Prvý raz v povojnovej histórii tak má Grécko ľavicového premiéra a zároveň prvýkrát nevládne jedna zo strán Nea Dimokratia a PASOK.

Tsipras zmiernil svoje antieurópske vyhlásenia a povedal, že Grécko neodíde z eurozóny, odmieta tiež neplatenie dlhov, ale bude sa snažiť vyjednať s veriteľmi lepšie podmienky a vyhlásil tiež zastavenie privatizácie gréckych elektrární a prístavu Pireus. Tsipras sa tiež vyjadril, že nesúhlasí so sankciami EU voči Rusku.

V lete 2015 však Grécko opätovne potrebovalo zaviesť nové škrty v štátnej správe, čo Tsipras a minister financií Janis Varoufakis spočiatku kritizovali a dokonca zorganizovali referendum, kde grécky ľud odmietol nové úspory a ďalšiu pôžičku z eurovalu. Pre tento krok, Tsipras čelil tvrdej kritike zo strany opozície aj európskych politikov a tak nakoniec prijal veľmi podobné úsporné opatrenia, privatizáciu letísk a pôžičku vo výške 80 miliárd eur, načo minister Varoufakis hneď odstúpil. 20. augusta podala Tsiprasova vláda demisiu, pretože zo strany odišli mnohí poslanci, ktorí s úsporami nesúhlasili, aj Jannis Varoufakis. Mnohí odídení si pod vedením bývalého ministra Tsiprasovej vlády, Panajotisa Lafazanisa vytvorili novú stranu, Laiki Enotita. Tsiprasova SYRIZA však aj naďalej ostala v prieskumoch najsilnejšou gréckou stranou. Voľby boli vyhlásené na 20. september a bola vytvorená dočasná vláda, premiérkou sa stala sudkyňa Vassiliki Thanou-Christofilou. Vo voľbách sa napriek očakávaniu podarilo Tsiprasovi vyhrať so ziskom takmer rovnakého počtu hlasov, ako v januári (35%) a vládu opätovne vytvoril so stranou Anexartiti Ellines (Nezávislí Gréci).

Po prehratých predčasných voľbách v roku 2019 ho 8. júla 2019 na poste premiéra nahradil Kyriakos Mitsotakis. ^[3]