Alfa ferit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Ferit (z lat. ferrum), alebo alfa ferit je intersticiálny tuhý roztok uhlíka v železe alfa s kubicky priestorovo centrovanou kryštálovou sústavou. V základnej kryštalickej bunke feritu, kde je 8 atómov železa umiestnených v rohoch kocky môže byť jeden atóm uhlíka umiestnený v strede kocky. Maximálna koncentrácia uhlíka vo ferite je 0,035 %.

Alfa ferit je intersticialny tuhy roztok uhlika v zeleze alfa. To znamena, ze atomy uhlika sa nachadzaju v medziatomarnych priestoroch v krystalovej mriezke alfa zeleza. Udaje o maximalnej rozpustnosti uhlika v zeleze alfa sa lisia pramen od pramenu. Rozpustnost uhlika v alfa zeleze je funkciou teploty (pri konstantnom tlaku). Najvyssiu rozpustnost uhlika je pri eutektoidnej teplote, co je teplota eutektoidnej polymorfnej premeny ocele - zodpoveda teplote asi 723°C pri normalnom tlaku. Ferit je pri tejto teplote nasyteny pri koncentracii uhlika 0,018% (obvykle sa uvadza okolo 0,02 az 0,022% uhlika). Pri ochladzovani ocele sa rozpustnost uhlika v alfa zeleze este zmensuje a pri teplote 20°C je obsah uhlika radovo 10-7 %, teda zanedbatelny. Uhlik pri ochladzovani musi z alfa zeleza uniknut, pretoze ferit je presycovany. Tento uhlik krystalizuje medzi zrnami feritu ako terciarny Fe3C (cementit).

Kryštály feritu sú svetlé, za studena mäkké a tvárne, týmito vlastnosťami sa vyznačujú aj ocele s väčším podielom feritu (nízkouhlíkové ocele).

Ferit je magnetický pri teplotách nižších ako 760 °C. Práve táto zložka dodáva oceli a liatine ich magnetické vlastnosti. Je klasickým príkladom feromagnetického materiálu.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]