Alfréd Wetzler

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Alfréd Wetzler
slovenský spisovateľ

Narodenie 10. máj 1918
Trnava, Slovensko
Úmrtie 8. február 1988 (69 rokov)
Bratislava, Slovensko

Alfréd Wetzler (pseudonym Jozef Lánik) (* 10. máj 1918, Trnava – † 8. február 1988, Bratislava) bol slovenský spisovateľ, presvedčený antifašista, jeden z dvoch väzňov, ktorým sa podarilo ujsť z tábora smrti v Birkenau (druhým väzňom bol Rudolf Vrba).

Obsah

Životopis [upraviť]

Narodil sa v robotníckej rodine. V rokoch 1936 – 1940 pracoval ako robotník v Trnave, v rokoch 1942 – 1944 bol väznený v koncentračnom tábore Osvienčime. Patril medzi 12 väzňov, ktorým sa za celú dobu existencie podaril úspešný útek z tábora. Ako prvý, spoločne s Rudolfom Vrbom, vyrozprával o hrôzach, ktorých tam bol svedkom. V rokoch 1945 – 1950 pracoval ako redaktor, v rokoch 1950 – 1955 bol robotníkom v Bratislave, v rokoch 1955 – 1970 pracoval v rezorte obchodu. Od roku 1970 bol na invalidnom dôchodku, no vypomáhal v knižnici v bratislavskom Ružinove. Zomrel 8. februára 1988 v Bratislave, kde je aj pochovaný. 1. januára 2007 mu prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič udelil štátne vyznamenanie Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy in memoriam.

Tvorba [upraviť]

Už v roku 1945 vydal brožúru Oswienčim, hrobka štyroch miliónov ľudí, ktorá bola ohromujúcim svedectvom človeka, ktorý toto peklo prežíval dva roky. Napísal ju dokumentárne a faktograficky, čo len zvýšilo jej presvedčivosť. V roku 1964 sa k tejto téme vrátil ešte raz, tentokrát v beletristickej forme, keď vydal pod pseudonymom Jozef Lánik román Čo Dante nevidel. Literárny kritik Alexander Matuška o tejto knihe napísal, že je to náš najlepší román vo svojom žánri (druhé vydanie vyšlo v roku 1989, piate vydanie v roku 2009, konečne pod jeho skutočným menom a doplnené Správou Wetzlera a Vrbu). Vďaka Alfrédovi Wetzlerovi, ktorého v jednom zo svojich článkov historik Ivan Kamenec nazval „nechceným hrdinom“, sa svet po prvý raz už v roku 1944 dozvedel o tom, čo sa deje za bránami Osvienčimu.

Ocenenia [upraviť]

V roku 1997 mu prezident Michal Kováč prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.

Dielo [upraviť]

  • 1945 – Oswienčim, hrobka štyroch miliónov ľudí, brožúra
  • 1964 – Čo Dante nevidel, román

Externé odkazy [upraviť]