Alma Mahlerová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Alma Mahlerová
Alma Mahlerová
rakúska spisovateľak

Narodenie 31. august 1879
Viedeň, Rakúsko
Úmrtie 11. december 1964 (85 rokov)
New York, USA

Alma Mahler-Gropius-Werfelová (* 31. august 1879, Viedeň, Rakúsko – † 11. december 1964, New York, USA), rodená Alma Schindlerová, bola rakúska autorka memoárovej literatúry. Je známa ako „múza“ mnohých popredných umelcov prvej polovice 20. storočia, napríklad hudobného skladateľa Gustava Mahlera, maliara Oskara Kokoschku, či spisovateľa Franza Werfela.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa v rodine v tom čase známeho a obľúbeného maliara krajín Emila Jakoba Schindlera a jeho ženy Anny von Bergen. Medzi priateľov manželov Schindlerovcov patrili ďalšie významné osobnosti viedenskej kultúry, ako napríklad maliar Gustav Klimt, ktorý s Almou prežil krátku romancu. Medzi ďalších ctiteľov Almy Schindlerovej patrili riaditeľ Burgtheatru Max Burckhard či hudobný skladateľ Alexander Zemlinsky.

V roku 1901 sa v salóne svojej priateľky Berty Zuckerkandlovej zoznámila s popredným viedenským hudobným skladateľom Gustavom Mahlerom za ktorého sa o rok neskôr vydala. Žili spolu až do Mahlerovej smrti v roku 1911. Mali spolu dve dcéry, Mariu Annu (1902 - 1907) a Annu (1904 - 1988). Alma sa musela vzdať svojej sľubnej kariéry hudobnej skladateľky, pretože Mahler z nej chcel mať gazdinú a nie konkurenciu (zložila desiatky piesní a jednu klavírnu sonátu). Alma sa preto rozhodla umelecky realizovať umelecky ako sochárka.

Ešte počas Mahlerovho života začal Almin vášnivý pomer s architektom a čelným predstaviteľom štýlu Bauhaus Walterom Gropiom. Po Mahlerovej smrti sa za neho v roku 1915 vydala. O rok neskôr sa im narodila dcéra Manon (1916 - 1935).

Avšak už v roku 1912 zahorela Alma láskou k poprednému expresionistického maliarovi, spisovateľovi a buričovi Oskarovi Kokoschkovi, ktorý oboch zachytil spolu v milostnom objatí na obraze Die Windsbraut (po slovensky Nevesta vetra). Ich vzťah však netrval dlho a Alma sa vrátila ku Gropiovi. Vzťah s Gropiom a s Kokoschkom definitívne skončil, keď Alma spoznala nemeckého spisovateľa Franza Werfela, ktorému porodila v roku 1918 syna Martina, ktorý však onedlho zomrel.

Po anexii Rakúska Treťou ríšou roku 1938 ušli s Werfelom najprv do Francúzska a v roku 1940 do USA, kde Alma ovdovela (1945). So svojim mužom žila v Los Angeles, po jeho smrti sa však presťahovala do New Yorku, kde stála na čele umeleckej elity až do svojej smrti v roku 1964.

Napísala niekoľko spomienkových kníh, jej autobiografia Mein Leben (Môj život) vyšla v roku 1960.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]