Alois Jirásek

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Alois Jirásek
Alois Jirásek
český spisovateľ

Narodenie 23. august 1851
Hronov
Úmrtie 12. marec 1930 (78 rokov)
Praha

Alois Jirásek (* 23. august 1851, Hronov – † 12. marec 1930, Praha) bol český prozaik a dramatik, autor množstva historických románov a predstaviteľ realizmu v literatúre.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Alois Jirásek sa narodil vo východočeskom Hronove pri Náchode. Pochádzal zo starého sedliackeho rodu. Otec bol pôvodne tkáčom, neskôr sa začal venovať pekárskemu remeslu.

Rodný dom Aloisa Jiráska

Alois navštevoval nemecké piaristické gymnázium v Broumove, české gymnázium v Hradci Královom a na pražskej univerzite vyštudoval históriu. Po úspešnom ukončení štúdia žil štrnásť rokov v Litomyšli, kde pôsobil ako profesor dejepisu na miestnom gymnáziu.

Potom sa presťahoval do Prahy, pokračoval tu v pedagogickej práci i literárnej činnosti. Obnovil osobné styky s priateľmi zo študentských čias – maliarom Mikolášom Alešom, s ktorým zdieľal obdobné umelecké predstavy a plány, a so spisovateľmi lumírovského kruhu (J. V. Sládkom, Jaroslavom Vrchlickým a Josefom Thomayerom). Nadviazal blízke priateľstvo so Zikmundom Winterom a K. V. Raisom, trvalé kontakty mal tiež s mladšou generáciou (J. S. Macharom, Jaroslavom Kvapilom a Zdeňkom Nejedlým). Od roku 1909 bol na penzii a venoval sa výhradne literatúre. Z Prahy často cestoval do rodného Hronova, ale podnikal i študijné cesty do miest, kde umiestňoval dej svojich diel. Niekoľkokrát navštívil aj Slovensko, jeho sochu možno nájsť v Bardejove.

V zhode s charakterom svojho celoživotného diela, podpísal ako jeden z prvých v máji 1917 Manifest českých spisovatelů, významné prehlásenie podporujúce politické úsilie o štátnu samostatnosť českého národa.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Literárnu dráhu Jirásek začal veršovanou tvorbou v národnom a vlasteneckom duchu. Svoje prózy zasa spočiatku zameriaval na realitu súdobého vidieka. Začínal tvoriť v 70. rokoch 19. storočia, za čias tzv. Ruchovcov, a literárne činný bol až do konca života v roku 1930.

Celková charakteristika diela[upraviť | upraviť zdroj]

Vo svojich žánrovo rozmanitých prácach podáva prierez takmer celými českými dejinami, s dôrazom na tie ich úseky, z ktorých zobrazenia sa dá vyťažiť dôležité poznanie minulosti a jej odkaz na prítomnosť.

Vyrovnaný dojem dosahuje už tým, že jeho postavy väčšinou nepoznajú životnú krajnosť a že nám ich vykresľuje s umiernenou pozornosťou k ich zovňajšku i vnútru. Získavajú síce vlastné tváre ako jedinci, ale prinajmenšom rovnakou mierou sú predstaviteľmi svojej spoločenskej vrstvy a ľudského kolektívu. Popri búrlivosti ľudských osudov, vojnových víchric a chodov dejín sa u Jiráska vyskytuje pokoj a idyla, popri spoločenských rozporoch snaha o stmeľovanie ľudí do blízkeho spoločenstva, o názorovú znášanlivosť a ľudské porozumenie.

Jirásek sa stal nepochybne najpopulárnejším českým autorom historickej beletrie. Zároveň si získal pozoruhodný úspech i ako dramatik. Napísal 12 hier, ktorých premiéry boli skoro vždy uvádzané v pražskom Národnom divadle. V hlavných rolách jeho drám sprvoti často vystupoval Eduard Vojan, ktorý prispel k ich popularite i priaznivej odbornej kritike. Väčšina hier sa udržala v repertoári českých divadiel dodnes. Jeho historické romány a poviedky boli vnímané na pozadí súdobého boja o národnú i štátnu samostatnosť. Po Jiráskovi je pomenovaný najväčší festival českého amatérskeho divadla – Jiráskův Hronov.

Popri svojej činorodej tvorbe sa podieľal na redigovaní časopisu Zvon.

Najstaršie obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Staré pověsti české – súbor povestí od obdobia Praotca Čecha, cez dobu kniežat, husitstvo až po Bielu Horu

Husitstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Doba pobielohorská[upraviť | upraviť zdroj]

  • Temno (1915) – opisuje dobu najväčšieho útlaku českého národa, duchovný život ovládla katolícka cirkev a jezuitský rád, nekatolíci sa tajne schádzajú, čítajú bibliu a iné zakázané knihy, za čo sú prenasledovaní jezuitmi – počas prvej svetovej vojny sa stalo najobľúbenejšou českou knihou, pretože pripomínalo pominuteľnosť moci, založenej na násilí
  • Psohlavci – román odohrávajúci sa v 17. storočí, juhočeskí Chodovia sa pod vedením Jana Sladkého-Kozinu usilujú o obnovenie niekdajších výsad, odboj je kruto potlačený a Kozina popravený
  • Skaláci (1875)
  • Skály (1887) (obe o vzbure sedliakov na Náchodsku v roku 1777)
  • Na dvoře vévodském (1881)
  • Poklad (1885)
  • V cizích službách (1885)

Obrodenie[upraviť | upraviť zdroj]

  • F. L. Věk (1890 – 1907) – päťdielny román, hlavným hrdinom je František Věk – kupec z Dobrušky, vlastenec, cieľom bolo ukázať ako prebieha proces národného obrodenia v Prahe (prúd vedecký) a v Dobruške (prúd ľudový), historickými postavami sú Václav Thám a Kramerius
  • U nás (1897 – 1904) – štvordielna kronika odohrávajúca sa na Náchodsku, hlavným hrdinom je kňaz – buditeľ
  • Filosofská historie (1878) – o živote študentov v Litomyšli a o bojoch v Prahe 1848
  • Maryla (1887)
  • Zahořanský hon (1889)
  • Balada z rokoka (1905)

Poviedky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Povídka z hor (1878)
  • Z bouřlivých dob

Divadelné hry[upraviť | upraviť zdroj]

Historické drámy[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalšie historické hry[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kolébka – veselohra, odohráva sa v dobe Václava IV.
  • M. D. Rettigová – veselohra venovaná pamiatke vlasteneckej autorky a kuchárky
  • Gero – tragédia, hľadá príčiny záhuby polabských Slovanov

Iné hry[upraviť | upraviť zdroj]

Polemika o jeho diele[upraviť | upraviť zdroj]

Máloktorý český spisovateľ sa stretol s tak nekritickým obdivom a zároveň i s tak opovržlivým odsúdením ako Alois Jirásek. Najväčšmi mu býva vyčítaná rozvláčnosť a idealizovanie histórie. Jeho dielo však bolo podložené usilovným štúdiom prameňov, hoci si z nich autor vyberal predovšetkým tie fakty, ktoré zapadali do jeho vlastenecky výchovných zámerov. Nemožno tiež uprieť, že obzvlášť v ťažkých dobách oboch svetových vojen mali Jiráskove romány veľký význam pre povzbudenie českého národa.

Politické pôsobenie[upraviť | upraviť zdroj]

V novovzniknutej Česko-Slovenskej republike sa stal senátorom za Národnodemokratickú stranu a vo funkcii zotrval, až pokým mu choroba neznemožnila činnosť.

Smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Zomrel 12. marca 1930 v Prahe, pochovaný však bol v rodnom Hronove.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]