Alpsko-himalájska sústava
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Alpsko-himalájska sústava rozsiahla geomorfologická jednotka (systém pohorí a zníženín), do ktorej sa zaraďujú Alpy, Karpaty, Krymské vrchy, Kaukaz, Pamír, Ťanšan, Himaláje. Patrí do nej celé územie Slovenska. Vznikali uzatváraním oceánskeho priestoru oceánu Tethys a zrážkou Laurázie s Gondwanou, prípadne jej časťami ako bola Kiméria, Apúlia, Arabská či Indická platňa.
Delí sa na nižšie jednotky v poradí podsústava, provincia, subprovincia, oblasť, celok, podcelok a časť.
[upraviť] Geomorfologické členenie
Z geomorfologického hľadiska sa alpsko-himalájska sústava v Európe člení na tieto provincie[1]:
- Panva rieky Guadalquivir
- Andalúzske vrchy (Bétická Kordillera)
- Panva rieky Ebro
- Pyreneje a Baskicko-kantábrijské pohoria
- Sicília
- Apeniny
- Pádska nížina
- Alpy
- Panónska panva
- Karpaty
- Dinárske pohoria
- Albánsko-grécke pohoria
- Trácko-macedónske pohoria
- Ostrovy Grécka
- Trácka zníženina
- Stará planina
- Dolnodunajská nížina
- Krymské vrchy a Kerčský polostrov
- Veľký Kaukaz
[upraviť] Referencie
- ↑ Král, V., 1999: Fyzická geografie Europy. Akademie, Praha
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.