Ampérov zákon
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ampérov zákon je fyzikálny zákon opisujúci kruhové magnetické pole v uzatvorenej slučke vo vzťahu k elektrickému prúdu prechádzajúceho slučkou. Je to magnetický ekvivalent Faradayovho indukčného zákona.
Tento zákon formuloval v roku 1822 André Marie Ampère, neskôr bol zovšeobecnený James Clerk Maxwellom v Maxwellových rovniciach.
Pôvodný Ampérov zákon [upraviť]
Za predpokladu konštatnej hustoty prúdu platí:

- resp.

pričom
je hustota magnetického toku,
je intenzita magnetického poľa,
infinitezimálny, orientovaný kúsok uzavretej krivky S,
prúd tečúci v S,
permeabilita vákua
uzavretý krivkový integrál pozdĺž krivky S
Upravený Ampérov zákon (Ampérova-Maxwellova rovnica) [upraviť]
pričom (porovnaj článok posuvný prúd)
hustota elektrického toku, a to intenzita elektrického poľa
bez polí vytvorených polarizáciou.- A je plocha


je
je
infinitezimálny, orientovaný kúsok uzavretej krivky S,
prúd tečúci v S,
uzavretý 
bez polí vytvorených polarizáciou.