Ampérov zákon

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Elektromagnetizmus
Elektrina · Magnetizmus
Elektrostatika
Elektrický náboj
Coulombov zákon
Elektrické pole
Gaussov zákon
Elektrický potenciál
Magnetostatika
Ampérov zákon
Magnetické pole
Magnetický moment
Elektrodynamika
Elektrický prúd
Lorentzova sila
Elektromotorické napätie
Elektromagnetická indukcia
Faradayov zákon elmag. indukcie
Lenzov zákon
Posuvný prúd
Maxwellove rovnice
Elektromagnetické pole
Elektromagnetické žiarenie
Elektrický obvod
Elektrická vodivosť
Elektrický odpor
Elektrická kapacita
Elektrická indukčnosť
Elektrická impedancia
Elektrická rezonancia

Ampérov zákon je fyzikálny zákon opisujúci magnetické pole na uzatvorenej slučke vo vzťahu k elektrickému prúdu prechádzajúceho slučkou. Je to magnetický ekvivalent Faradayovho indukčného zákona.

Tento zákon formuloval v roku 1822 André Marie Ampère, neskôr bol zovšeobecnený James Clerk Maxwellom v Maxwellových rovniciach.


Pôvodný Ampérov zákon[upraviť | upraviť zdroj]

Za predpokladu nemeniaceho sa prúdu platí:

resp.

pričom

je hustota magnetického toku,
je intenzita magnetického poľa,
infinitezimálny, orientovaný kúsok uzavretej krivky C,
celkový prúd tečúci uzavretou krivkou C (s ohľadom na smer),
permeabilita vákua
uzavretý krivkový integrál pozdĺž krivky C

Upravený Ampérov zákon (Ampérova-Maxwellova rovnica)[upraviť | upraviť zdroj]

pričom (porovnaj článok posuvný prúd)

hustota elektrického toku, a to intenzita elektrického poľa bez polí vytvorených polarizáciou.
A je plocha