Amsterdamské kanály

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Seventeenth-century canal ring area of Amsterdam inside the Singelgracht*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Amsterdam airphoto.jpg
Kruhový systém kanálov okolo Amsterdamu zo 17. storočia
Štát Holandsko Holandsko
Typ kultúrna pamiatka
Kritériá i, ii, iv
Identifikačné č. 1349
Región** Európa a Severná Amerika
História zápisu
Zápis 2010  (34. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.
Kvetinový trh na kanáli Singel
Herengracht v noci
Nočný pohľad na Keizersgracht

Amsterdamské kanály tvorí viac než sto kilometrov kanálov („gracht“), približne 90 ostrovov a 1500 mostov, ktoré zabezpečili mestu prezývku "Benátky severu".[1][2][3][4]

Tri hlavné kanály: Herengracht, Prinsengracht a Keizersgracht boli vykopané v 17. storočí počas holandského "Zlatého veku". Tieto kanály vytvárajú koncentrické polkruhy okolo mesta, ktoré sa nazývajú "grachtengordel"[5] (tzv. „kanálový opasok“). Pozdĺž kanálov sa nachádza vyše 1550 pamätihodností a významných budov.[6]

V roku 2010 boli zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO.[7]

Významné kanály[upraviť | upraviť zdroj]

Singel[upraviť | upraviť zdroj]

Singel obkolesoval mesto už v stredoveku. Od roku 1480 do roku 1585 slúžil ako vodná priekopa chrániaca mesto. Na konci 16. storočia sa Amsterdam začal ďalej rozširovať aj za hranice Singlu. Kanál vedie od jazera IJ, neďaleko stanice Amsterdam Centraal až na námestie Muntplein, kde sa vlieva do rieky Amstel. V súčasnosti je prvým a najvnútornejším z polkruhových kanálov, ktoré obchádzajú centrum mesta.

Keizersgracht[upraviť | upraviť zdroj]

Keizersgracht (doslova „Cisárov kanál“) je tretí a najširší z kanálov v centre Amsterdamu. Nachádza sa medzi Herengracht a Prinsengracht. Pomenovali ho na počesť Maximiliána I., cisára Svätej ríše rímskej.

Prinsengracht[upraviť | upraviť zdroj]

Prisengracht (doslova „Princov kanál“) je štvrtý a zároveň najdlhší z hlavných amsterdamských kanálov. Väčšina domov pozdĺž kanálu bola vybudovaná počas tzv. zlatého veku Amsterdamu. Mosty prechádzajúce ponad kanál sa nespájajú s ulicami na strane mestskej štvrte Jordaan.

Medzi turisticky príťažlivé budovy nachádzajúce sa popri kanále patria: kostol Noordkerk, trh Noordermarkt, Dom Anny Frankovej, Westerkerk, najvyšší kostol v Amsterdame; a Homomonument.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. (po anglicky) Amsterdamhotspots.nl. prístup: 20. novembra 2007.
  2. (po anglicky) Amsterdam Tourist Information - Seven Bridges Festival. prístup: 20. novembra 2007.
  3. (po anglicky) World Executive City Guides - Amsterdam. prístup: 20. novembra 2007.
  4. (po anglicky) WorldMayor.com - Job Cohen, Mayor of Amsterdam 2006. prístup: 20. novembra 2007.
  5. (po anglicky) The Grachtengordel. prístup: 20. novembra 2007.
  6. Monumenten Amsterdam. Monumenten en Archeologie Amsterdam. City of Amsterdam. prístup: 2008-02-22.
  7. http://whc.unesco.org/en/list/1349

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Stichting Atelier voor Restauratie en Research van Schilderijen (ITAAR/ARRS): De Gouden Bocht van Amsterdam. Amsterdam 2006, ISBN 90-810694-1-1
  • Bakker, J. Kloters, Vincent van Rossem, W. Vroom u. a. (Hrsg.): Amsterdam in de Tweede Gouden Eeuw. Uitgeverij Thot, Bussum 2000.
  • Geert Mak: Een kleine geschiedenis van Amsterdam. Uitgeverij Olympus, Amsterdam 1999, ISBN 90-254-9972-4

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]