Analógový signál

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Prejsť na: navigácia, hľadanie

Analógový signál je daný spojitými funkciami spojitého času, alebo čiastočne spojitými funkciami spojitého času. Tým sa líši od diskrétneho signálu, ktorý je daný funkciami definovanými len v diskrétnych časových okamihoch a tvorí tak postupnosť funkčných hodnôt.

Analógové signály môžeme deliť na základe nosného média, čiže podľa média, ktorými sú prenášané. Hovoríme vtedy napríklad o akustických signáloch, elektrických signáloch, optických signáloch a podobne.

Obsah

[upraviť] Genéza spojitých signálov

Spojité signály sú generované spojitými procesmi a systémami. Jedná sa napríklad o

  • EEG - vzniká elektrickou aktivitou mozgu
  • EKG - vzniká elektrickou aktivitou srdce
  • reč - príklad akustického signálu
  • výstup spojitého snímača, napríklad snímač teploty

[upraviť] Spracovanie spojitých signálov

Na spravovanie sú používané nasledujúce štandardné algoritmy, nezávisle od druhu analógového signálu.

[upraviť] Digitalizácia spojitých signálov

Z dôvodu spracovania signálu sa robí digitalizácia spojitých signálov. Dôvody digitalizácie nie sú len ekonomické (lacnejšie spracovanie a prenos dát), ale i technické, lebo s digitálnym signálom môžeme zachádzať tak, ako s analógovým nie je možné (bezstratový prenos an veľké vzdialenosti, sofistifikované spracovanie signálu a podobne).

Príkladom je rozpoznávanie reči - pomocou zložitých algoritmov je aplikovateľné len na digitalizovaných signáloch.

[upraviť] Základné analógové signály

Zdroj: „http://sk.wikipedia.org/wiki/Anal%C3%B3gov%C3%BD_sign%C3%A1l“