Analema

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
horizontálne stupňovaná analema Zeme ilustrujúca asymetrii pohybu Slnka po oblohe vďaka excentricite obežnej dráhy
V priebehu roka bola poloha slnka fotografovaná stále v rovnakom dennom okamihu, spojením týchto bodov vzniká analema, obrázok je fotený zo severnej pologule

Analema je označenie pre dráhu Slnka po oblohe[1] pre danú zemepisnú šírku a dĺžku. Ak pozorovateľ v daný časový okamih (napr. na poludnie) zaznamenáva polohu Slnka v priebehu roka, zistí, že sa Slnko pohybuje približne po osmičke, stúpajúcej a klesajúcej ~23,5° nad a pod ekliptiku. Tento zdanlivý pohyb po oblohe je daný najmä sklonom zemskej rotačnej osi k ekliptike, z menšej časti je tiež ovplyvňovaný excentricitou dráhy Zeme. Analema existuje aj pre ďalšie planéty, jej tvar závisí na ich obežných a rotačných parametroch:

Pre Merkúr a Venušu klasická analema neexistuje – je to vďaka spin-orbitálnej rezonancii Merkúru (každý deň trvá presne dva roky) a veľmi dlhému dňu (v porovnaní s dĺžkou roka) na Venuši.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Súpis termínov z astronómie. Kultúra slova (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Matica Slovenská), 2016, roč. 50, čís. 1, s. 13. Dostupné online [cit. 2017-07-04]. ISSN 0023-5202.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]