Anatómia psa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Anatómia psa

Kostra a telo psa[upraviť | upraviť zdroj]

Telo psa
Kostra psa
Chrup psa
Druhy skusov

Kostra je podporný a zjednocovací systém organizmu a spolu so svalovou sústavou tvorí pohybové ústrojenstvo psa. Skladá sa z 271 až 282 kostí spojených navzájom sponami, kostnými a chrupavkovými švami, väzmi a kĺbami.

Lebka[upraviť | upraviť zdroj]

Lebka psa sa skladá z lebečnej a tvárovej časti. Lebečnú časť tvorí lebečná dutina, v ktorej je uložený mozog psa. Tvárová časť je klinovitá a u každého plemena nesie rozličné znaky popísané v štandarde. Pomer medzi lebečnou a tvárovou časťou je tiež pre každé plemeno špecifický. K lebke je kĺbom pripojená spodná čeľusť, ktorú ovládajú veľké žuvacie svaly.

Zuby[upraviť | upraviť zdroj]

V hornej a dolnej čeľusti psa sa nachádzajú zuby. Chrup dospelého psa sa skladá z 42 zubov, mliečny chrup obsahuje 28 zubov. Mliečny chrup je šedobiely a skladá sa z 6 rezákov, 2 špiciakov a 6 črenových zubov v každej čeľusti. K výmene mliečneho chrupu dochádza v polovici 4. mesiaca a nezriedka pes prezubuje až do začiatku 6. mesiaca života. Chrup dospelého psa sa skladá zo 12 rezákov (z lat. intersticini – I), 4 špiciakov (z lat. Canini – C), 16 črenových (z lat. Premolares – P) a 10 stoličiek (z lat. Molares – M). Zuby sa v odbornej literatúre číslujú pre každú polovicu čeľuste zvlášť a označujú sa takto: Rezáky sa číslujú od stredu čeľuste k špiciaku ako I1, I2 a I3. Špiciak je len jeden a označuje sa písmenom C. Črenové zuby sa niekedy číslujú spredu dozadu, inokedy naopak a označujeme ich písmenom P (premoláry). Stoličky (moláry) sa označujú písmenom M a čísľujú sa smerom spredu dozadu. Ak je v papuli psa menej ako 42 zubov, hovoríme o chudozubosti (oligodoncia), ak ich má pes viac, ide o nadpočetnosť zubov (polidoncia, hyperdoncia). Pes, ktorý má správny počet zubov je označovaný za plnochrupého. Jednotlivé plemená sa odlišujú tiež postavením rezákov v hornej a dolnej čeľusti, ide o tzv. skus. Správny skus určuje štandard daného plemena. Ak horné rezáky prekrývajú dolné rezáky tak, že sa dolné rezáky dotýkajú vnútorných plôch horných rezákov, hovoríme o nožnicovom skuse. Ak sa rezáky vzájomne dotýkajú kúsacími plochami, ide o kliešťový skus. V prípade, že je spodná čeľusť kratšia ako horná a medzi hornými a dolnými rezákmi je medzera, hovoríme o podkuse, v opačnom prípade, kedy spodná čeľusť presahuje hornú, ide o predkus.

Chrbtica a hrudník[upraviť | upraviť zdroj]

Nosnou časťou kostry je chrbtica. Tá sa skladá zo stavcov, ktorých je v tele psa 50 až 53 a to 7 krčných, 13 hrudných, 7 bedrových, 3 krížové (sú zrastené a tvoria tzv. krížovú kosť) a 20 až 23 stavcov chvosta. Stavec sa skladá z tela, stavcového oblúka a výbežkov. K hrudným stavcom sú kĺbmi pripojené klenuté rebrá tvoriace hrudný kôš uzatvorený hrudnou kosťou. Pes má 13 párov rebier, z toho 9 pravých a 4 nepravé. Pravé rebrá sú spojené chrupavkami s hrudnou kosťou a nepravé rebrá sú spojené navzájom tvoriac tak chrupavkovitý rebrový oblúk. Hrudný kôš chráni životne dôležité orgány akými sú srdce a pľúca. Stavce chvosta tvoria jeho os a sú veľmi pohyblivé. U niektorých plemien štandardy predpisujú skracovanie chvosta, čo je však u nás od januára 2004 legislatívne zakázané (zákon č. 488/2002 §21 (2) b)).

Hrudné končatiny[upraviť | upraviť zdroj]

Hrudné končatiny tvoria šikmo uložené, trojuholníkové lopatky, ktoré sú spojené s ramennou kosťou pomocou ramenného kĺbu. Na túto kosť naväzuje predlakťová kosť, ktorá sa skladá z dvoch k sebe priliehajúcich kostí a to vretennej a lakťovej kosti. Predlaktie spája so 7 zápästnými kosťami zápästný kĺb. K zápästiu je pripojené záprstie, ktoré tvorí 5 kostí prechádzajúcich do 4 trojčlánkových a 1 dvojčlánkového prsta.

Panvové končatiny[upraviť | upraviť zdroj]

Panvové končatiny spája s panvovou kosťou kĺb. Panvové končatiny tvorí stehenná kosť s jabĺčkom, holenná kosť, lýtková kosť, podpriehlavkové a priehlavkové kosti, kosti prstov a sezamské kosti. Panvovú kosť tvoria 3 kosti: Kosť bedrová, sedacia a ohanbová.

Svalová sústava[upraviť | upraviť zdroj]

Svalová sústava umožňuje psovi pohyb a dodáva mu charakteristický vzhľad pružnej šelmy, ktorá je schopná vytrvalo bežať. Kostrové svalstvo tvorí 30 až 50 % hmotnosti tela psa. Veľkosť a tvar jednotlivých svalov je podmienená ich funkciou. Okrem tmavočervených kostrových svalov rozlišujeme hladké, bledoružové svalstvo tvoriace steny vnútorných orgánov a žľazových vývodov. Pohyb psa umožňujú najmä svaly končatín, chrbta a bedier. Menej dôležité je hrudné a brušné svalstvo, ktoré slúži najmä na dýchanie.

Nervová sústava[upraviť | upraviť zdroj]

Nervová sústava je základným regulačným systémom organizmu psa. Má tri základné funkcie:

  1. prijíma podnety pomocou zmyslových orgánov (tzv. receptory)
  2. prenáša informácie vo forme nervových vzruchov do centrálnej nervovej sústavy
  3. spracúva informácie v centrálnej nervovej sústave a predáva ich ako signály orgánom

Základ nervovej sústavy tvoria navzájom prepojené nervové bunky. Celý nervový systém je zložený z centrálneho nervového systému, periférnych nervov a vegetatívnej nervovej sústavy. Centrálny nervový systém tvorí mozog a miecha. Tie sa skladajú zo šedej a bielej hmoty. Sivá hmota obsahuje veľkú koncentráciu nervových buniek, biela zasa nervových vlákien. Mozog a miecha obsahujú periférne nervy. Tie zabezpečujú pohyb psa a jeho citlivosť na vonkajšie podnety. Vegetatívna nervová sústava funguje nezávisle od centrálneho nervového systému. Riadi činnosť životne dôležitých orgánov a zabezpečuje priebeh látkovej výmeny.

Kožná sústava[upraviť | upraviť zdroj]

Niektoré plemená nemajú žiadnu srsť (na obrázku peruánsky naháč)
Srsť jorkšírskeho teriéra má podobnú štruktúru ako ľudské vlasy
Drsnosrsté psy (na obrázku airedalský teriér) majú podsadu. Krycia srsť sa upravuje trimovaním špeciálnymi nožmi, ak sa strihá, zmäkne a neplní ochrannú funkciu.
Srsť dobermana je jednovrstvová. Chlpy priliehajú tesne k telu a sú veľmi krátke.
Pudel má kučeravú srsť, ktorá nepĺzne.

Kožnú sústavu tvorí súbor ústrojenstiev chrániacich organizmus psa pred vplyvmi vonkajšieho prostredia. Skladá sa z kože a srsti. Ku kožnej sústave tiež radíme kožné útvary a kožné žľazy.

Koža[upraviť | upraviť zdroj]

Koža sa skladá z troch vrstiev – endodermy (vnútorná vrstva, podkožie), škáry a epidermy (vonkajšia vrstva, pokožka). U psa je tenká a jemná, pokrýva celé telo. Pomocou nervových zakončení poskytuje organizmu informácie o vonkajšom prostredí. Skladuje sa v nej voda a tuk, slúži na tvorbu vitamínu D. Epiderma, čiže pokožka je najvrchnejšou vrstvou kože. Jej vrchná vrstva rohovatie a odlupuje sa. Pod ňou sa nachádza škára tvorená zväzkami kalogénnych vlákien a cievami zabezpečujúcimi prekrvnenie orgánu. Nachádzajú sa v nej chlpové vačky, potné a mazové žľazy, cievy a nervové zakončenia. Endoderma tvoriaca spodnú vrstvu kože, umožňuje jej pohyb. Nachádzajú sa v nej tukové vrstvy slúžiace ako izolácia.

Srsť[upraviť | upraviť zdroj]

Srsť psa sa líši v závislosti od plemena. Hladkosrstí psi majú hladkú a priliehavú srsť vyrastajúcu z kože šikmo, často bez podsady. Psy s takouto srsťou sú citlivejší na poveternostné podmienky – nie je vhodné chovať ich celoročne vonku (týka sa to napr. pinčov), pretože v zime im hrozia omrzliny a v lete úpal (výnimkou sú krátkosrsté chrty, ktoré znášajú vysoké teploty veľmi dobre). Tento druh srsti sa jednoducho udržiava, v období výmeny srsti (dvakrát ročne) sa však vypadávajúca srsť zachytáva na oblečení a nábytku a tým, že sú chlpy hladkosrstých psov veľmi krátke, odolávajú snahám o ich odstránenie pomocou vysávača či pračky.

Hrubosrsté plemená (väčšina teriérovitých) majú dva druhy srsti – kryciu srsť a podsadu. Krycia srsť vyrastá z kože strmo a pod ňou sa nachádza jemnejšia srsť, zabezpečujúca termoizoláciu. Krycia srsť v tomto prípade slúži najmä ako účinná ochrana proti nepriaznivým poveternostným podmienkam (dážď, sneh). Chlpy krycej srsti svojou štruktúrou pripomínajú vlákna zo škrupiny kokosového orecha. Hrubosrsté plemená takmer nepĺznu, ich srsť však treba aspoň dvakrát ročne upravovať trimovaním (vytrhávanie dozretých chlpov prstami, prípadne trimovacími nožmi a nožničkami), čo je časovo a finančne nákladnejšie.

Dlhosrsté plemená (jorkšírsky teriér, afganský chrt a pod.) majú veľmi dlhú srsť náročnú na upravovanie. Maďarský puli, či komondor majú motúzovitú srsť, ktorá vzniká prirodzeným spletením krycej srsti s podsadou. Existujú tiež rôzne druhy kučeravej srsti.

Okrem chlpov srsti z kože vyrastajú aj hmatové chlpy. Sú to hrubé a dlhé chlpy rastúce na určitých miestach tela, najmä na tvári, hornom pysku, hornom viečku a pod bradou. Nachádzajú sa v nich hmatové zakončenia a tvoria spolu s podkožnými nervovými zakončeniami tzv. kožný zmysel.

Tráviaca sústava[upraviť | upraviť zdroj]

Tráviaca sústava zabezpečuje výmenu pevných a tekutých látok. Začína sa ústnou dutinou, pokračuje hltanhltanom, tráviacou trubicou zloženou z pažeráka, žalúdka, tenkého a hrubého čreva a končí ritným otvorom. Okrem týchto orgánov patrí k tráviacej sústave pečeň a pankreas.

Močová sústava[upraviť | upraviť zdroj]

Močová sústava slúži na vylúčenie odpadu, ktorý vzniká pri látkovej výmene v organizme psa. Jej základným orgánom sú obličky – párový orgán tvaru fazule. Obličky filtrujú krv a nežiaduce látky a vo forme moču ich odstraňujú z tela. Moč z obličiek odchádza dvomi močovodmi do močového mechúra, kde sa hromadí a postupne odchádza močovou rúrou z tela von.

Pohlavné ústrojenstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Pohlavné ústrojenstvo sa skladá z pohlavných orgánov, ktorých činnosť vedie k zachovaniu druhu. Umožňuje plodenie potomstva. Delí sa na samčie a samičie. Jeho hlavnými funkciami je tvorba pohlavných buniek a hormónov, oplodnenie a vývin nového jedinca v tele suky.

Samčie pohlavné orgány[upraviť | upraviť zdroj]

Samčie pohlavné orgány sa delia na vnútorné a vonkajšie. Vnútorné orgány sú semenníky, semenovod, pohlavné žľazy a vonkajšie orgány tvoria penis, predkožka a miešok.

Semenníky majú u väčšiny cicavcov vajíčkovitý tvar, u psov sú však guľovité. Obsahujú semenoplodné kanáliky, v ktorých dochádza priebežne k tvorbe samčích pohlavných buniek – spermií. Psy sa rodia so semenníkmi nachádzajúcimi sa v brušnej dutine. Vo veku 4. – 5. týždňov začínajú semenníky zostupovať do miešku a vo veku 8. – 9. týždňóv by mali byť úplne zostúpené. Jedinec, ktorému z brušnej dutiny do miešku zostúpi len jeden semenník sa nazýva kryptorchid. Niektorým jedincom sa jeden semenník nevyvinie vôbec (t. j. nenachádza sa vôbec v tele psa) – takéto jedince potom nazývame monorchidmi (ide o veľmi vzácnu vadu). Keďže ide o vysoko dedičné poruchy, vedú v plemenitbe k vylúčeniu jedinca z chovu.

K semenníku prilieha neveľký kyjakovitý útvar – nadsemenník. V ňom spermie dozrievajú a získavajú schopnosť pohybu. Cez semenovod sa spermie dostávajú do dutiny brušnej, odkaľ ústi do močovej rúry. Súčasťou samčích pohlavných orgánov sú prídavné pohlavné žľazy, ktorých sekréty poskytujú spermiám vhodné prostredie.

Penis sa skladá z koreňa, tela a žaluďa. U psa má valcovitý tvar a u veľkých plemien dosahuje až 25 cm dĺžky. Od ostatných zvierat sa pes líši kosťou uloženou v penise. Jej úlohou je ochrana močovej rúry v priebehu pohlavného aktu. Penis je uložený v predkožke, čo je ochranné puzdro penisu. Miešok psa je ochranný obal pre semenníky a semenovody. Nachádza sa medzi nohami psa, jeho koža je tmavo pigmentovaná, mierne porastená chlpmi.

Ejakulát psa sa skladá z troch frakcií. Prvá je číra a vodnatá. Jej úlohou je pripraviť pre spermie vhodné prostredie. Druhá frakcia je mliečne zakalená a obsahuje spermie. Tretia frakcia je veľmi hustá a nazýva sa aj zátkovacia. Objem ejakulátu sa u jednotlivých plemien líši a to bez súvislosti s veľkosťou psa. Množstvo ejakulátu nemá priamu spojitosť s jeho kvalitou. Kvalitu ovplyvňuje pohyblivosť a životaschopnosť spermií.

Samičie pohlavné orgány[upraviť | upraviť zdroj]

Samičie pohlavné orgány delíme na vnútorné a vonkajšie. Vnútorné orgány tvoria vaječníky, vajcovody a maternica, orgány vonkajšie tvoria vagína, vaginálna predsieň a vulva.

Vaječníky sú párové pohlavné žľazy. Vyvíjajú sa v nich a dozrievajú samičie pohlavné bunky – vajíčka. Tie sú uložené vo vrchnej časti vaječníka a obklopuje ich vrstva folikulárnych buniek. Počas vývoja vajíčko rastie, bunky, ktoré ho obklopujú sa množia a vytvárajú vaječné vačky – folikuly. V období ruje dozretý folikul praskne a vajíčko prechádza do rozšírenej časti (ampuly) vajcovodu. Obdobie, počas ktorého sa vajíčka uvoľňujú a opúšťajú vaječník sa nazýva ovulácia.

Z vaječníkov odchádzajú vajíčka cez vajcovody do maternice. Vajcovody sú dve trubice z hladkej svaloviny, vystlané sliznicou lievikovitého tvaru. Vajcovody nie sú len miestom, kadiaľ sa dostávajú vajíčka do maternice, ale aj miestom, kde dochádza k ich kontaktu so spermiami a kde dochádza k prípadnému oplodneniu vajíčka. Maternica suky vytvára vhodné prostredie pre vývoj zárodku a neskôr plodu. Má dva pomerne dlhé valcovité okraje a krátke telo. V okrajoch a tele maternice sa nachádza maternicová dutina, ktorá je oddelená od vagíny a vonkajších pohlavných orgánov krčkom maternice. Naň naväzuje vagína, ktorá prechádza do vaginálnej predsiene. Miesto prechodu je mierne zúžené a vyúsťuje doň močová trubica a nachádza sa tu tiež tzv. hymenálny prstenec, ktorý tvorí podklad pre sliznicovitú riasu – panenskú blanu.

Vulva tvorí záverečnú časť vonkajších pohlavných orgánov suky. Skladá sa z dvoch pyskov ohambia.

Dýchacia sústava[upraviť | upraviť zdroj]

K dýchacej sústave patria orgány, ktoré zabezpečujú výmenu plynov medzi telom a vonkajším prostredím. Reguluje tiež teplotu. Začína sa nosnou dutinou, pokračuje nosohltanovým priechodom cez hrtan do priedušnice a priedušiek a odtiaľ do dychových kanálikov a komôrok, ktoré tvoria pľúca.

Zmyslové ústrojenstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Zmyslové ústrojenstvo slúži na komunikáciu organizmu s vonkajším prostredím a tiež analyzujú zmeny vo vnútri organizmu. Zmyslové orgány sú vybavené takzvanými receptormi, ktoré prinášajú mozgu dôležité informácie. Každý receptor je určený na vyhradený druh podnetov. Medzi zmyslové orgány patrí zrak, sluch, čuch, chuť a hmat.

Zrak[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti sa predpokladalo, že pes vidí čiernobielo. Výskumy v posledných rokoch ukázali, že pes rozoznáva výrazné farby a pravdepodobne vidí pastelovo. Pes zaregistruje pohybujúcu sa osobu zo vzdialenosti cca 500 m, svojho psovoda spozná asi zo 100 m. Za šera vidí trikrát lepšie ako človek.

Sluch[upraviť | upraviť zdroj]

Kým človek začuje šelest zo vzdialenosti 3-4 m, pes ten istý zvuk začuje už zo vzdialenosti cca 25 m. Psy dokážu vnímať aj ultrazvuk do 35 000 až 60 000 Hz, človek do 20 000 Hz. Využíva sa to pri psích píšťalkách, ktoré sa využívajú na privolanie psa, pričom ľudia nič nepočujú.

Čuch[upraviť | upraviť zdroj]

Pes dokáže zistiť prítomnosť niektorých látok aj v milionkrát nižšej koncentrácii než človek. Čuchové pole človeka má 5 cm², nemeckého ovčiaka 160 cm². Pes čuchom vyhľadáva potravu, orientuje sa v teréne, identifikuje veci, osoby, zvieratá. Má veľmi dobrú čuchovú pamäť, ktorá sa využíva pri stopovaní ľudí a zvierat. Pes dokáže rozlíšiť čerstvosť stôp a na základe toho zvoliť správny smer pri stopovaní.

Chuť[upraviť | upraviť zdroj]

Predpokladá sa, že psy majú menej vyvinutú chuť, ako človek.

Hmat[upraviť | upraviť zdroj]

Receptory hmatu sú rozmiestnené na celom tele, no najmä na labkách

Šiesty zmysel[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa niektorých názorov majú psy aj nejaký šiesty zmysel, ktorým dokážu detegovať geopatogénne zóny. Využíva sa napríklad tak, že psa pustia do prázdnej miestnosti a kde si ľahne, tam sa umiestní posteľ. Kam si ľahne mačka by sa vraj naopak posteľ dávať nemala.

Niektoré psy dokážu predvídať epileptický záchvat majiteľa a svojim správaním ho naň preventívne upozorniť. Predpokladá sa, že pred záchvatom sa mení vôňa človeka.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]