Andalúzsky pes
Andalúzsky pes je krátkometrážny film z roku 1929, ktorý natočil režisér Luis Buñuel. Na jeho tvorbe spolupracoval slávny španielsky surrealistický maliar Salvador Dalí. Je dlhý 16 minút a obsahovo sa jedná o surrealistickú drámu. Natáčanie trvalo 15 dní. Film je čierno-biely a nemý, avšak v roku 1960 bolo do filmu pridané zvukové pásmo, na ktoré dohliadal sám Buñuel, ktorý tam začlenil časť Wagnerovho diela a dve argentínske tangá.
Podľa slov Luisa Buñuela sa Andalúzsky pes zrodil spojením dvoch snov. Dalí mu porozprával o svojom sne, v ktorom sa mu v rukách hemžili mravce a Buñuel o sne, v ktorom britva reže oko, čo je aj znázornené v úvodnej scéne. Práve týmto je film veľmi známy. Dielo je považované za najvýznamnejšiu snímku surrealistického kina. Prekračujúc základné rozprávačské schémy, by mal film u diváka vyvolať morálny šok vyvolaný agresivitou obrazu. Neustále odkazuje na šialenstvo a sen, tak v použitých scénach, ako aj v nelineárnom zobrazení času záberov. Dej bol napísaný za šesť dní.
Snímka bola cenzurovaná vo viacerých kinách kvôli britvou prerezanému ženskému oku. V skutočnosti sa nejedná o ľudské oko, ale oko kozy, a človek s britvou je sám Buñuel. Dalí sa taktiež vo filme objavil ako jeden z kňazov, ktorý vliekli piano. Názov Andalúzsky pes bol zvolený preto, že nemal nič spoločné s filmom. Vo filme sa nevyskytuje žiadny pes, ani človek z Andalúzie. Buñuel chcel film spočiatku nazvať „El marista de la ballesta“, no napokon sa rozhodol pre názov: „Un perro andaluz“ (franc. Un chieu andalou).
Film bol prvýkrát premietaný 6. júna 1929 v kine Studio des Ursulines v Paríži.
Dej[upraviť | upraviť zdroj]
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!Film začína nápisom „Kde bolo, tam bolo“. Muž (Luis Buñuel v úlohe herca) brúsi britvu na holenie, zatiaľ čo sleduje, vykláňajúc sa z balkóna, ako tenký pásik oblaku prejde popred Mesiac. Rovnakým spôsobom rozreže britvou oko ženy.
Zobrazí sa nový nadpis: „O osem rokov neskôr“. Cyklista šliape po prázdnej ulici. Je oblečený v bielej plachte s pokrývkou hlavy ako mníška. Na krku má zavesenú škatuľku s diagonálnymi pásmi. Žena, ktorá sa vyskytla v predošlej scéne, číta knihu. Zacíti niečo a hodí knihu na zem. Pozrie sa z okna a vidí, ako sa cyklista zastaví, spadne a silno si udrie hlavu o obrubník. Keď sa vráti, na posteli má rozložené mužove oblečenie ako obraz tela. Keď sa obzrie, vidí tohto muža ako stojí pri dverách a díva sa na ruku, v ktorej má čierny otvor, z ktorého mu vyliezajú mravce. Divákovi sa naskytuje pohľad na neholené ženské podpazušie a morského ježka.
Ďalší záber je na ženu obojpohlavného vzhľadu, ktorú obklopujú ľudia a ona pri tom štuchá palicou do odseknutej ruky, ktorá sa povaľuje v strede ulice. Jeden policajt zodvihne ruku, vloží ju do škatule s diagonálnymi pásmi, ktorú mal pred tým cyklista, a škatuľu odovzdá neznámej žene. Dav sa rozíde a auto túto ženu zrazí, nechajúc ju bezvládne ležať na zemi. Cyklista aj s dievčinou toto všetko sledujú z okna jej bytu a smrť vyvolá v mužovi veľké sexuálne vzrušenie. Vedie ho to k prenasledovaniu dievčiny a za melódie tanga sa snaží pohladiť jej prsia, ktoré sa zmenia na zadok a späť. Tvár muža je v extáze, z očí mu vidíme len bielka a z jeho úst vyteká krvavá slina. Žena mu utečie a aby sa ubránila, vezme do rúk palicu a skryje s do kúta za stoličku. On ako reakciu tiež niečo hľadá. Nájde na zemi lano, ale keď zaň skúša ťahať, nejde mu to. Lano je totiž uviazané o dve korkové dosky, dvaja mnísi, dva klavíry, pričom na každom z nich leží mŕtvy osol. Žena sa dá na útek, pri ktorom mužovi pricvikne ruku, z ktorej mu vychádzajú mravce, do dverí. Len čo vstúpi do miestnosti, je rovnaká ako tá predošlá a muž ležiaci na posteli je cyklista s pôvodným oblečením.
Ďalší titulok nám oznamuje „Okolo tretej hodiny ráno“. Muž v obleku zvoní na dvere mladej ženy. Tá mu ide otvoriť. Chlap vytiahne muža z postele, strhne mu jeho extravagantné šaty a vyhodí ich z okna. Potrestá ho ako dieťa v škole. Dá ho postaviť čelom k stene s rukami od seba a položí mu na ruky knihy. Tiesa zmenia na revolvery, ktorými potrestaný zastrelí muža, čo ho trestal. Spadne na chrbát nahej ženy sediacej na lúke. Tá potom zmizne. Muž je zodvihnutý a odnesený okoloidúcimi, ktorí tadiaľ prechádzajú.
V nasledujúcej scéne žena vojde do miestnosti a na stene uvidí motýľa, Acheontia atropos, ktorý má na hrudi symbol podobný lebke a taktiež muža, ktorý nemá ústa a namiesto nich má chlpy, ktoré zmizli dievčati z podpazušia. Tá otvorí dvere a odchádza priamo na pláž, kde sa nachádza ďalší muž. Spolu sa tam prechádzajú a nájdu cyklistove veci.
V novom titulku „Na jar“ sú zobrazené telá dievčaťa a muža pochovaných na púšti po prsia v zemi. Majú zničené oblečenie, sú pojedaní húfom hmyzu a spálení slnkom.