Andrej Ľudovít Radlinský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Andrej Ľudovít Radlinský
Andrej Ľudovít Radlinský
slovenský rímskokatolícky kňaz, jazykovedec, pedagóg, redaktor, vydavateľ, náboženský spisovateľ

Narodenie 8. júl 1817
Dolný Kubín, Slovensko
Úmrtie 26. apríl 1879 (61 rokov)
Kúty, Slovensko
Úvodná strana diela Slowensky prawopis s kratkou mluwnici (Pravopis slovenský s krátkou mluvnicí).

Andrej Ľudovít Radlinský (* 8. júl 1817, Dolný Kubín – † 26. apríl 1879, Kúty) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, jazykovedec, pedagóg, redaktor, fyzik, vydavateľ, náboženský spisovateľ, zakladateľ Spolku svätého Vojtecha, spoluzakladateľ Matice slovenskej. Pseudonym: Radolínsky

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • otec Ondrej Radlinský
  • matka Alžbeta rod. Bernoláková

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na gymnáziu v Ružomberku, Kremnici a v Budíne. V roku 1834 – 1836 študoval filozofiu v Oláhovom seminári v Trnave, a v seminári v Bratislave. V roku 1836 – 1840 kat. teológiu na univerzite v Pazmáneu vo Viedni, popri nej sa venoval aj štúdiu jazykovedy a spoločenskovedným i exaktným predmetom. V roku 1841 získal doktorát (PhDr.), na univerzite v Pešti 1841 – vysvätený za kňaza. Pôsobil v Budíne a Zlatých Moravciach a dlhšie i v Banskej Štiavnici, kde zriadil nedeľné školy a organizoval spolky miernosti. V roku 1852 vydal I. zväzok Prostonárodnej Bibliotéky, ktorý obsahoval hviezdovedu, zemepis, prírodopis a silozpyt. Jeho zostavovateľom bol Maximilián Jalovecký. Andrej Radlinský musel tajne opustiť Slovensko a prešiel do Viedne, kde spolupracoval s Jánom Kollárom. Tu redigoval Slovenské noviny, vydával časopis Cyrill a Method, neskôr s prílohou Priateľ školy a literatúry, Pešťbudínske vedomosti, Katolícke noviny.

Andrej Radlinský značne prispel k vytváraniu slovenskej fyzikálnej terminológie. V päťdesiatychsedemdesiatych rokoch 19. storočia svojimi všestrannými schopnosťami zasahoval do hospodárskeho a literárneho života a má nezabudnuteľné zásluhy pri napomáhaní rozvoja slovenského školstva, najmä pri jeho záchrane. Aktívne sa podieľal na slovenskom národnom politickom hnutí, zástanca spolupráce oboch konfesií, propagátor českej a slovenskej vzájomnosti, slavianofil ako jazykovedec ovplyvnil vývoj a kodifikáciu spisovnej slovenčiny, zúčastnil sa na rozvoji a šírení katolíckej náboženskej spisby pričinil sa o povznesenie slovenského školstva. Spoluzakladateľ Matice slovenskej a Spolku svätého Vojtecha. Redaktor, vydavateľ a zostavovateľ náboženských publikácií. Zaslúžil sa o poslovenčenie a neskôr záchranu banskobystrického gymnázia, usiloval sa založenie slovenskej právnickej akadémie v Banskej Bystrici, nastolil aj potrebu zriaďovania pôrodných sál na Slovensku. Vydával rôzne školské pomôcky a príručky, jeho učebnica Školník bola významným prostriedkom pri pozdvihnutí vzdelanostnej úrovne slovenského národa. Zomrel 26. apríla 1879 a pochovaný je v Kútoch.

Dielo Školník, ktoré vydal v roku 1871 obsahujúce hviezdovedu, zemepis, silozpyt, zemeznalstvo, prírodopis, domáce a poľné hospodárstvo, ovocinárstvo, včelárstvo, hodvábnictvo a náuku o právach a povinnostiach občanských pre katolícke elementárne školy. Učebnica má 316 strán a 12 strán obrázkov. Stavba Silozpytu čili fyziky ako jednej časti Školníka:

  1. O vlastnostiach telies,
  2. O príťažlivosti, ťarche, ťažišti a rovnováhe,
  3. O sochore, vážkach, mincieri, kolovrate a iných z kolovratu poskladaných strojoch.
  4. O povetrí,
  5. O plynoch,
  6. O vode,
  7. O liehu alebo silici,
  8. O svetle,
  9. O teplote; prídavok: O nešťastlivých prípadoch horúčosti, ohňa, chladna a zimy.
  10. O hromovine,
  11. O zvuku; prídavok: O nešťastlivých prípadoch zadusených a hromom ohlušených ľudí.

Ocenenie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Člen Arkádskej akadémie vied a umení (Arcas Romanus) v Ríme

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • pamätná tabuľa na pôvodnom mieste rodného domu (od S. Bíroša) v Dolnom Kubíne
  • hrob s náhrobníkom, súsošie od A. Kováčika a pamätná tabuľa na rokuk. fare v Kútoch
  • časť rukopisnej pozostalosti a fotodokumentačný materiál v Literárnom archíve Matice slovenskej

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Duchovný spevník katolícky..., Trnava roku 1882
  • Pravopis slovenský s krátkou mluvnicí, Viedeň roku 1850
  • Nečo zo všeobecného dejepisu..., Viedeň roku 1876

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • OSUD VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.