Andrej Hadik
| Gróf Andrej Hadík | |
|---|---|
Rakúsko-uhorský vojvodca a poľný maršal |
|
|
|
|
| Narodenie | 16. október 1710 Csallóköz - Žitný ostrov (?) |
| Úmrtie | 12. marec 1790 (79 rokov) Viedeň, Rakúsko |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Andrej Hadik alebo Andrej Hadík (* 16. október 1710, Žitný ostrov (iné pramene uvádzajú Kysak) – † 12. marec 1790, Viedeň) bol rakúsko - uhorský vojvodca a poľný maršal. Pochádzal z turčianskeho slovenského zemianskeho rodu.
Život [upraviť]
Narodil sa ako syn kapitána Michala Hadika a Františky Hardiovej. Rodičia ho dali študovať do jezuitského lýcea, keďže z neho chceli mať jezuitského kazateľa. Táto dráha ho však nenadchla, a tak roku 1730 štúdium zanechal a vydal sa po stopách svojho otca. Stal sa husárom Gilániho pluku.
Vojenskú kariéru začal Andrej Hadik ako 22-ročný kornet (zástavník) v Dežöfiho (neskôr 3.) husárskom pluku. Veľmi rýchlo postupoval na rebríčku vojenských hodností. V protitureckej vojne v roku 1738 bol už kapitánom. Svojou odvahou natoľko vzbudzoval pozornosť veliteľských kruhov, že povýšenia išli pomerne rýchlo za sebou. Prejavil sa ako vynikajúci stratég, preto ho v roku 1744 vo veku 33 rokov povýšili na plukovníka a o už o tri roky neskôr (1747) bol generálom. Rok 1756 mu priniesol hodnosť podmaršala. Preslávil sa aj v Sedemročnej vojne (v rokoch 1756 - 1763). 16. októbra 1757 sa podieľal na čele jednotky asi 3500 husárov a pešiakov na prepade a obsadení Berlína. Jeho jednotka pri tejto nebezpečnej akcii stratila iba 10 mužov. Berlín sa vtedy vykúpil za 300 000 toliarov, z ktorých dal Hadík 25 000 svojim vojakom a zvyšok poslal panovníčke Márii Terézii. V roku 1758 bol vyznamenaný Radom veľkokríža Márie Terézie. V rokoch 1764 – 1768 sa stal hlavným veliteľom armád bojujúcich v Sliezku. Keď sa v roku 1763 stal poľným maršalom, povýšili ho aj do grófskeho stavu. V rokoch 1764 – 1768 si plnil vojenské povinnosti ako miestodržiteľ Sedmohradska. Neskôr bol medzi rokmi 1772 a 1774 menovaný za vojenského gubernátora v Halíči a Vladimírsku. Najvyššiu vojenskú hodnosť v rakúskej armáde dosiahol v roku 1774, kedy bol menovaný za poľného maršala. V rokoch 1774 až 1790 bol prezidentom Dvorskej vojnovej rady vo Viedni, čo bola hodnosť zodpovedajúca ministrovi vojny.
Andrej Hadík zomrel 12. marca 1790 vo Viedni, bol pochovaný vo Futogu (v dnešnej Vojvodine), ktorý získal ako dedičné panstvo v roku 1763. Jeho zásluhou sa prisťahovali Slováci do neďalekého Petrovca (ktorý patril futockému panstvu), metropoly dolnozemských, vojvodinských Slovákov.
Manželkou mu bola kňažná Františka Lichnowská, mali spolu troch synov a dcéru. Dvaja jeho synovia sa vydali sa na vojenskú dráhu. Syn Karol Jozef (1755 – 1800) sa roku 1796 stal poľným maršalom a najmladší Andrej (1764 – 1840) dosiahol hodnosť husárskeho generála
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Andrej Hadik