Andrej Lettrich
| Andrej Lettrich | |
| slovenský režisér, scenárista a herec | |
| Narodenie | 3. február 1922 Dubové |
|---|---|
| Úmrtie | 7. september 1993 (71 rokov) Bratislava |
Andrej Lettrich (* 3. február 1922, Dubové – † 7. september 1993, Bratislava) bol slovenský režisér, scenárista a herec.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Pochádzal zo štyroch detí. Absolvoval ľudovú a meštiacku školu, neskôr sa rozhodol pokračovať v štúdiu na Učiteľskom ústave. Dvakrát po sebe ho neprijali, a tak nastúpil na dvojročnú obchodnú školu v Martine.[1]
Svoju kariéru začal ako divadelný ochotník.[2] Po absolvovaní dvojročného štátneho konzervatória v Bratislave začal v hlavnom meste študovať herectvo, ktoré aj úspešne ukončil.[2]
V roku 1948 začal pracovať pre filmový priemysel ako asistent režiséra Paľa Bielika a Ondriša Jariabku.[2] Jeho režisérskym debutom je filmová adaptácia románu Františka Hečka Drevená dedina z roku 1954.[2] O dva roky neskôr nakrútil film Čisté ruky, v ktorých účinkoval aj ako herec. Film bol však zakázaný.[2] Lettrich adaptoval ešte ďalšie Hečkove romány. Boli to filmy Bratia (1961) a trojdielne Červené víno (1976).[3]
Jeho tvorbu možno rozdeliť na dve hlavné časti: adaptácie historických diel a detektívky.[3] Detektívky, v tom čase na Slovensku málo známy žáner, začal natáčať v roku 1965. Boli to filmy s kvalitným hereckým obsadením.[1]
Aktívna televízna kariéra tohto úspešného režiséra trvala 39 rokov, a je výsledkom bolo 29 filmov. Z toho 18 realizovaných na Kolibe.[1]
V roku 1974 získal za celoživotnú tvorbu titul zaslúžilý umelec, o dva roky neskôr sa stal laureátom Štátnej ceny Klementa Gottwalda a v roku 1988 mu bolo udelené najvyššie ocenenie – titul národný umelec.[1]
V Lettrichových filmoch prevláda sociálna problematika v spoločnosti. Tiež rieši otázku moci a filmy sa často odohrávajú v rodinnom prostredí.[2] Lettrichovo rozprávanie stavia na drobných ľudských nedostatkoch, film nekritizuje degenerujúci systém, hovorí o prirodzených a nadčasových ľudských chybách – chamtivosti, strachu či lakomstve.[4]
Andrej Lettrich, posledný zo zakladateľskej generácie hraného filmu, zomrel v septembri 1993 v Bratislave.[1] Urna s jeho pozostatkami je uložená na Národnom cintoríne v Martine.[5]
Filmografia[upraviť | upraviť zdroj]
- Režijná filmografia
- 1989 - Roky prelomu (TV seriál)
- 1987 - Hody
- 1986 - Alžbetin dvor (TV seriál)
- 1984 - Povstalecká história (TV seriál)
- 1981 - Otec
- 1980 - Na baňu klopajú (TV seriál)
- 1978 - Stôl pre štrnástich (TV film)
- 1977 - Advokátka
- 1976 - Červené víno (TV film), Tereza
- 1975 - Stretnutie, Šepkajúci fantóm
- 1974 - Do zbrane, kuruci!
- 1973 - Desatinka citu (TV film), Prípad krásnej nerestnice
- 1970 - Medený gombík (TV film)
- 1969 - Prípad jasnovidca Hanussena (TV film)
- 1967 - Volanie démonov
- 1966 - Vrah zo záhrobia
- 1965 - Mŕtvi nespievajú (TV film), Smrť prichádza v daždi
- 1964 - Archimedov zákon
- 1962 - Vrátim sa živý (TV adaptácia)
- 1961 - Bratia
- 1960 - Malá manekýnka
- 1958 - V hodine dvanástej (kritizovaný v Banskej Bystrici, kvôli netransparentnému zobrazeniu zločinov fašizmu)
- 1956 - Čisté ruky
- 1954 - Drevená dedina
- Herecká filmografia
- 1956 - Čisté ruky
- 1951 - Lazy sa pohli
- Scenáristická tvorba
- 1986 - Alžbetin dvor (TV seriál) (6 dielov)
- 1981 - Otec
- 1977 - Advokátka
- 1975 - Šepkajúci fantóm, spolupráca na scenári
- 1974 - Do zbrane, kuruci!, Prípad krásnej nerestnice
- 1972 - Červené víno (TV film)
- 1970 - Medený gombík (TV film)
- 1962 - Vrátim sa živý (TV adaptácia)
- 1961 - Bratia
- 1960 - Malá manekýnka, Strieborný Favorit
- Asistent réžie
- 1951 - Lazy sa pohli
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e LETTRICHOVÁ, Ľubomíra. Andrej Lettrich – legenda z Dubového [online]. Spojená škola Turčianske Teplice, 15.7.2012, [cit. 2013-01-23]. Dostupné online. Archivované 2017-01-06 z originálu.
- ↑ a b c d e f DULKA, Marek. Andrej Lettrich [online]. csfd.cz, [cit. 2013-01-23]. Dostupné online.
- ↑ a b Andrej Lettrich [online]. fdb.cz, [cit. 2013-01-23]. Dostupné online.
- ↑ Václav Macek, Jelena Paštéková: Dejiny slovenskej kinematografie, Osveta
- ↑ ĎURIŠKA, Zdenko. Národný cintorín v Martine. Pomníky a osobnosti. 1. vyd. Martin : Matica slovenská, 2007. ISBN 978-80-7090-800-6. S. 287.