Andrej Sládkovič

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Andrej Sládkovič
rod. Braxatoris
Andrej Sládkovič
slovenský básnik, kritik, publicista a prekladateľ

Narodenie 30. marec 1820
Krupina, Slovensko
Úmrtie 20. apríl 1872 (52 rokov)
Radvaň nad Hronom, Slovensko
Podpis Andrej Sládkovič, podpis

Andrej Sládkovič (vlastným menom Andrej Braxatoris, pseudonymy Andrej Braxatoris-Sládkovič, Andrej Sládkovič, Ondřej Krasyslav Sládkovič) (* 30. marec 1820, Krupina – † 20. apríl 1872, Radvaň nad Hronom), bol slovenský evanjelický kňaz, básnik, kritik literárnych a dramatických prác, publicista a prekladateľ. Je po ňom pomenovaná planétka (4781) Sládkovič aj gymnázium v Banskej Bystrici aj v Krupine.

Jeho syn, Martin Miloš Braxatoris tiež evanjelický kňaz, bol známy básnik, redaktor a prekladateľ. Jeho vnukom bol libretista a textár Pavol Braxatoris, spoluzakladateľ slovenskej operety a známy spolutvorca operiet s Gejzom Dusíkom, ako napr. Modrá ruža, Pod cudzou vlajkou a ďalších.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Náhrobný kameň A. Sládkoviča na evanjelickom cintoríne v Radvani

Pochádza z rodiny učiteľa a literáta Andreja Braxatorixa a Terézie, rodenej Bartolomeides. Vzdelanie získaval v rokoch 18261830 v Krupine, v rokoch 18301831 sa zdokonaľoval v maďarčine v Perovčanoch, v rokoch 18311832 navštevoval piaristické gymnázium v Krupine, v rokoch 18321840 pokračoval v štúdiu na Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v rokoch 18401842 navštevoval Evanjelické lýceum v Bratislave a napokon v rokoch 18431844 študoval teológiu na univerzite v Halle.

V rokoch 18391840 vyučoval v dome Pavla Pišla, kde spoznal Marínu Pišlovú, v roku 1838 pôsobil ako pomocný učiteľ v Ladzanoch. V roku 1841 sa spolu so Samuelom Jurkovičom pričinil o založenie „slovenského národného divadla“ v Sobotišti. V rokoch 18421843 pôsobil ako vychovávateľ v Hodruši, po návrate zo štúdií v Halle sa stal vychovávateľom v rodine Pavla Bezegha v Rybároch.

V roku 1847 bol vysvätený za kňaza a ešte v tom roku začal pôsobiť ako evanjelický farár v Hrochoti. S nadšením vítal revolúciu v rokoch 18481849. Veril, že ideály slobody, rovnosti a bratstva preniknú do vedomia národov a že budú určujúce v širších spoločensko-politických a kultúrnych súvislostiach. V roku 1849 bol zaistený a vyšetrovaný. Od roku 1856 až do smrti pôsobil ako farár v Radvani nad Hronom. Zúčastnil sa na memorandovom zhromaždení v Martine, kde zastával funkciu zapisovateľa, bol tiež zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, ale tiež posudzovateľom literárnych a dramatických prác. Po smrti Karola Kuzmányho sa v roku 1867 stal predsedom Zpěvníkového výboru, ktorého úlohou bolo vydávanie duchovných piesní a náboženských kníh. V roku 1868 vážne ochorel na vodnatieľku, a z tohto ochorenia sa už nevyliečil. Pochovaný bol na evanjelickom cintoríne v Radvani.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé básne prezentuje v almanachu Nitra. Vo svojej romantickej poézii spája podnety slovenského folklóru s filozofickou predstavou o ideálnej mravnosti, kráse a dokonalosti človeka. Silným inšpiračným zdrojom boli vlastné zážitky, citový život, osobné konflikty, hľadanie životnej rovnováhy v zložitej situácii v národnom a spoločenskom živote. Vyjadroval sa k rôznym životným otázkam, objavoval i „neobjavenú“ krásu v slovenskej prírode, v ľude a jeho kultúre. V jeho básňach sa objavujú národnobuditeľské a národnoobranné prvky.

Bol pod silným vplyvom Ľudovíta Štúra a patril k vedúcim osobnostiam jeho družiny. Stal sa zakladajúcim členom Matice slovenskej a zúčastnil sa tak na revitalizácii slovenského života. Udržiaval kontakty s poprednými predstaviteľmi slovanských národov. Jeho myšlienkovú orientáciu ovplyvnila aj Heglova filozofia. Popri pastoračnej činnosti sa venoval aj náboženskej spisbe. Život, a nie filozofia mu dal podnet k napísaniu jeho najslávnejšej básnickej skladby Marína, ktorá je oslavou konkrétnej lásky k žene, ale aj k národu. Marína a lyricko-epická báseň Detvan sú považované za vrcholy jeho básnického diela.

Popri poézii sa venoval prekladaniu z ruštiny (Alexander Sergejevič Puškin), francúzštiny (Voltaire, Jean Racine), neskôr tiež z nemčiny (Johann Wolfgang Goethe). Písal tiež publicistické články (Národnie školy, Verejná mienka o nás), recenzie (Ján Botto: Báj Maginhradu a i.) a posudky, ktoré mali vysokú teoretickú úroveň. Jeho najprekladanejším dielom do cudzieho jazyka je Marína (dvakrát do maďarčiny, češtiny, poľštiny, francúzštiny). Na jeho počesť sa od roku 1960 každoročne usporadúva Sládkovičova Radvaň, krajská súťaž v umeleckom prednese.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Poézia[upraviť | upraviť zdroj]

Andrej Sládkovič
  • 1842K Nitře, báseň (vyšlo v almanachu Nitra)
  • 1842Potěcha, báseň (vyšlo v almanachu Nitra)
  • 1842Ctibor, báseň (vyšlo v almanachu Nitra)
  • 1842 / 1844Sôvety v rodine Dušanovej, veršované rozhovory
  • 1846Marína
  • 1848Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti, rapsodická báseň, ktorou vítal revolúciu v rokoch 18481849
  • 1848Nehaňte ľud môj, báseň (vyšlo v časopise Orol tatranský)
  • 1848Hron, báseň ( vyšlo v časopise Orol tatranský)
  • 1848More, báseň (vyšlo v časopise Orol tatranský)
  • 1848Morava, báseň (vyšlo v časopise Orol tatranský)
  • 1848Krajanom, báseň (vyšlo v časopise Orol tatranský)
  • 1848Mládenec, báseň (vyšlo v časopise Orol tatranský).
  • 1853Detvan , báseň (5 spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady a Lapačka)
  • 1853Znovuzrodenec, báseň o Jánovi Amosovi Komenskom (vyšlo v kalendári Živeny)
  • 1858Milica, báseň vytvorená spojením básní Perla hárema a Oľga (vyšlo v almanachu Concordia)
  • 1861Svätomartiniáda, poéma k príležitosti memorandového zhromaždenia
  • 1863Pamiatka pre deň 4. augusta, báseň na počesť založenia Matice slovenskej
  • 1863Hojže, Bože, jak to bolí, keď sa junač roztratí
  • 1864Lipa cyrilo-metodejská, pamiatka slovanských vierozvestcov
  • 1866Gróf Mikuláš Šubić Zrínsky na Sihoti, báseň pri príležitosti 300. výročia smrti juhoslovanského národného hrdinu
  • 1869Duma pohronia
  • Ohlasy, báseň; polemika o potrebe a vzniku spisovného jazyka
  • Prosba, báseň
  • Štiavnica, básnické vyznanie sa zo vzťahu k Banskej Štiavnici
  • Duchu Puškinovmu, báseň o Alexandrovi Sergejevičovi Puškinovi
  • Veľký pôst, báseň
  • Novembrová duma, báseň
  • Roky a veky, báseň
  • Pieseň o Samsonovi, báseň
  • To české tábory, vlastenecká báseň
  • Pozdrav, vlastenecká báseň
  • Omladinám, vlastenecká báseň
  • Čo vy za nič nemáte nás?, vlastenecká báseň

Ľúbostná poézia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Opustená
  • Žaloba
  • Vraví oko tvoje

Poézia pre deti a mládež[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kĺzačka
  • Prázdniny a škola
  • Obri a zakrpenci
  • Malý Kristus

Výbery[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1918Otčiny mojej spevy
  • 1927Výber z lyriky
  • 1934Výber z básní Jána Hollého a Andreja Sládkoviča
  • 1972Poézia
  • 1977Sládkovič vo výbere Milana Krausa
  • 1979Marína a Detvan

Súborné diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1861Spisy básnické Andreja Sládkoviča, súbor poézia, ktorou sa stal „prvým básnikom“ Slovenska
  • 1878Andreja Sládkoviča Spisy básnické
  • 1920Spisy básnické Andreja Sládkoviča 1-2
  • 1961Buzik 1939 Dielo 1-2

Próza[upraviť | upraviť zdroj]

  • Posestrima

Dráma[upraviť | upraviť zdroj]

  • Nezaľúbení zaľúbenci

Preklady[upraviť | upraviť zdroj]

Kázne[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1924Nevěsta Kristova

Listy[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1970Korešpondencia Andreja Sládkoviča

Kultúrno-historické diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1988Zápisnica Slovenského národného zhromaždenia v Turčianskom Svätom Martine 6. a 7. júna 1861

Divadelné a rozhlasové dramatizácie (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1910Marína (SND)
  • 1957V slovenské doliny so mnou, bratia moji… (Československý.rozhlas)
  • 1970Vo víchrici žitia (Československý rozhlas)
  • 1985Detvan (Československý rozhlas)
  • 1989Každý svojou pošiel stranou (Československý rozhlas)

Hudobné adaptácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1928Detvan (opera SND)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]